Protektorát Čechy a Morava
Protektorát Čechy a Morava Reichsprotektorat Böhmen und Mähren
| |||||||
Hymna: Kde domov můj/Wo ist mein Heim | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
49 363 km²
| ||||||
Najvyšší bod
|
Lysá hora (1 323 m n. m.)
| ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
7 380 000 (v roku 1939)
| ||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
Štátny útvar | |||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
|||||||
|
Ríšsky protektorát Čechy a Morava (nem. Reichsprotektorat Böhmen und Mähren) alebo často len protektorát Čechy a Morava bol okupačný režim nastolený v oklieštených (na základe Mníchovskej dohody) českých krajinách, obsadených 15. marca 1939 nacistickým nemeckým vojskom a fakticky začlenených do Nemeckej ríše. Bol formálne vytvorený 16. marca 1939 Výnosom o zriadení Protektorátu Čechy a Morava.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Od nástupu Adolfa Hitlera k moci v roku 1933 sa politická situácia Česko-Slovenska postupne zhoršovala. Tlak nacistického Nemecka na Česko-Slovensko sa po prvý raz vystupňoval v septembri 1938, keď podpísaním Mníchovskej dohody a jej prijatím česko-slovenskými orgánmi došlo k pripojeniu Sudet s prevažne nemeckým obyvateľstvom k Veľkonemeckej ríši. Česko-Slovensko vtedy prišlo nielen o významnú časť obyvateľstva (3,2 milióna Nemcov, 750-tisíc Čechov a Slovákov), ale tiež o významné priemyselné podniky a obranný systém, ktorý bol vybudovaný pre prípadný konflikt s rozpínajúcim sa Nemeckom. Česko-Slovensko odstúpilo aj ďalšie územia na základe požiadaviek Poľska (Tešínsko) a Maďarska (prakticky celé južné Slovensko, pozri tiež Prvá viedenská arbitráž).
Prezidentom Druhej česko-slovenskej republiky po odstúpení Edvarda Beneša, 5. októbra 1938, bol Národným zhromaždením 30. novembra 1938 zvolený Doc. JUDr. Emil Hácha, nestraník, dlhoročný predseda Najvyššieho správneho súdu. Pri hlasovaní bol Hácha zvolený pri prvom pokuse viac ako potrebnou väčšinou, prázdne hlasovacie lístky odovzdali len komunisti (ktorí neprijali Mníchovský diktát).
Pomníchovské Česko-Slovensko bolo rozčlenené na štyri územné celky (Česká zem, Moravská zem, Slovenská krajina a Zakarpatská Ukrajina). Na Slovensku celkom ovládla politický život Hlinkova slovenská ľudová strana a napriek tomu, že vo vedení prevažovalo jej umiernenejšie krídlo na čele s Tisom, ktorá uvažovala o postupnom odčlenení od Česko-Slovenska, Hitler donútil slovenskú reprezentáciu v marci 1939 k okamžitému vyhláseniu samostatnosti. Stalo sa tak po návšteve Tisa v Berlíne 13. marca 1939 na zasadnutí slovenského snemu 14. marca 1939.
V noci zo 14. na 15. marca 1939 sa v Berlíne stretol Emil Hácha v sprievode ministra zahraničných vecí Františka Chvalkovského s Hitlerom a Göringom. Hitler zastrašovaním a vyhrážkami nútil Háchu k okamžitému podpisu pripraveného protokolu. Háchovi oznámil, že o 6:00 ráno jednotky Wehrmachtu začnú okupovať české krajiny a Luftwaffe bude bombardovať Prahu. Zrútený a ťažko chorý Hácha nad ránom protokol podpísal a zatelefonoval predsedovi vlády Beranovi, aby ho upovedomil a vydal rozkaz generálovi Janovi Syrovému, aby armáda nekládla odpor a nechala sa odzbrojiť.
V priebehu dňa bolo územie Čiech a Moravy obsadené nacistickým Nemeckom. 16. marca 1939 Adolf Hitler na Pražskom hrade vydal Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava na okupovanom českom území. Štatút protektorátu bol vymedzeným a bol vypracovaný bez akejkoľvek účasti českej strany.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Protektorát nemal žiadne podstatné znaky štátnej existencie a fiktívna bola aj tzv. autonómia, ktorú nacisti poskytli českej protektorátnej vláde, ktorej pomoc bezprostredne potrebovali k ovládaniu krajiny. Česká autonómna správa na čele s protektorátnou vládou a štátnym prezidentom (Emilom Háchom) bola od začiatku podriadená nemeckej správe na čele s ríšskym protektorom.
Protektorátny režim bol formou neobmedzenej fašistickej diktatúry nemeckého imperializmu nad českým národom, ktorého konečným cieľom bolo úplne vyhladenie a ponemčenie českých krajín. České obyvateľstvo protektorátu bolo vystavené politickému aj sociálnemu útlaku, prejavovalo spontánny odpor proti nacistickej okupácii a protektorátnemu režimu a postupne rozvinulo rôzne formy organizovaného aktívneho odboja. Na prejav odporu (napríklad atentát na Heydricha 27. mája 1942) odpovedali okupanti brutálnymi represiami, množstvo Čechov a Moravanov bolo popravených, uväznených a umučených v koncentračných táboroch.
Územie protektorátu bolo rozčlenené na dve zeme, ktorými boli Čechy a Morava (de iure územne oklieštená Moravsko-sliezska zem). 1. januára 1940 došlo potom k významnej úprave zemskej hranice medzi Čechami a Moravou. Zeme sa ďalej členili na oberlandráty, ktoré boli zoskupením politických okresov. V rokoch 1939 – 1945 došlo k niekoľkým podstatným zmenám členenia na oberlandráty.
Oslobodením českého územia spojeneckými vojskami v máji 1945 protektorát zanikol a bola obnovená Československá republika.
-
Za nemeckej okupácie sa dôsledne uplatňovala dvojjazyčnosť – najprv po nemecky, potom po česky
-
Poškodený automobil Reinharda Heydricha po atentáte, 27. máj 1942
Predstavitelia protektorátu
[upraviť | upraviť zdroj]Štátny prezident
- Emil Hácha (s minimom reálnej moci)
Ríšsky protektor
- Konstantin von Neurath (1939 – 1943) od roku 1941 na zdravotnej dovolenke, zastupovaný
- Reinhard Heydrich (zastupujúci ríšsky protektor 1941 – 1942)
- Kurt Daluege (zastupujúci ríšsky protektor 1942 – 1943)
- Wilhelm Frick (1943 – 1945)
Vrchní velitelia Waffen-SS
- SS-Brigadeführer Karl von Treuenfeld (1. december 1941 – 26. august 1942)
- SS-Standartenführer Alfred Karrasch (26. august 1942 – 17. február 1944)
- SS-Gruppenführer Carl Graf von Pückler-Burghauss (17. február 1944 – 8. máj 1945)
Náčelníci štábu
- SS-Obersturmbannführer Detlef Harzig (1. august 1944 – ?)
Predseda vlády
- Rudolf Beran (15. marec 1939 – 27. apríl 1939, pôsobil už pred okupáciou ako predseda vlády)
- Alois Eliáš (27. apríl 1939 – 28. september 1941), popravený
- Jaroslav Krejčí (19. január 1942 – 19. január 1945)
- Richard Bienert (19. január 1945 – 5. jún 1945)
Administratívne členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Územie protektorátu sa členilo na dve krajiny, ktorými boli Čechy a Morava. Krajiny sa ďalej členili na oberlandráty, ktoré boli zoskupením politických okresov. V rokoch 1939 – 1945 došlo k niekoľko podstatným zmenám členenia na oberlandráty.
Reichsprotektorat Böhmen und Mähren (1939 – 1942)
[upraviť | upraviť zdroj]Reichsprotektorat Böhmen und Mähren (1942 – 1945)
[upraviť | upraviť zdroj]Všeobecná občianska legitimácia
[upraviť | upraviť zdroj]-
Dosky
-
Prvá strana - fotografia, podpis, pečiatka okresného úradu.
-
Povolanie, rodinný stav, narodenie, trvalé bydlisko, byt, popis postavy, odtlačok pravého palca.
-
Podpis držiteľa, dátum vydania a okresný úrad, pečiatka úradu, vľavo miesto na úpravy využité po vojne na dolepenie papiera s určením národnosti.
-
Miesto na úpravy, prázdne.
-
Miesto pre opravy, a práva a povinnosti držiteľa preukazu.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- GEBHART, Jan; KUKLÍK, Jan. Dramatické i všední dny protektorátu. 1. vyd. Praha : Themis, 1996. 287 s. ISBN 80-85821-35-4.
- PASÁK, Tomáš. Pod ochranou říše. Praha : Práh, 1998. ISBN 80-85809-88-5.
- BRANDES, Detlef. Češi pod německým protektorátem : okupační politika, kolaborace a odboj 1939–1945. 2. vyd. v čes. jaz. Praha : Prostor, 2000. 657 s. ISBN 80-7260-028-1.
- UHLÍŘ, Jan Boris. Protektorát Čechy a Morava v obrazech. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 799 s. ISBN 978-80-7360-675-6.
- UHLÍŘ, Jan Boris. Protektorát Čechy a Morava 1939–1942 : srdce Třetí říše. Praha : Ottovo nakladatelství, 2017. 704 s. ISBN 978-80-7451-602-3.
- UHLÍŘ, Jan Boris. Karl H. Frank 1939–1946 : obrazový životopis kata českého národa. Praha : Ottovo nakladatelství, 2017. 480 s. ISBN 978-80-7451-556-9.
- PADEVĚT, Jiří. Kronika protektorátu : represe, rezistence, holokaust, státní a okupačná správa, kolaborace, bojové operace, kultura, všední život. 1. vyd. Praha : Academia, 2021. 871 s. ISBN 978-80-200-3203-4.
- JANOUŠEK, Pavel. Dějiny české literatury v Protektorátu Čechy a Morava. Praha : Ústav pro českou literaturu AV ČR : Academia, 2022. 735 s. ISBN 978-80-200-3377-2.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Protektorát Čechy a Morava
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj] Česko-Slovensko (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo) | ||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pred 1918 | 1918 – 1938 | 1938 – 1939 | 1939 – 1945 | 1945 – 1948 | 1948 – 1960 | 1960 – 1990 | 1990 – 1991 | 1991 – 1992 | 1993 | |
Čechy Morava časť Sliezska |
súčasť Predlitavska | Československá republikaa ČSR |
Ríšska župa Sudetyb (súčasť Nemecka) |
Československá republikae ČSR |
Československá republikaf ČSR |
Československá socialistická republikag ČSSR |
Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR |
Česká republika ČR | ||
Česko-Slovenská republikac Č-SR |
Protektorát Čechy a Morava | |||||||||
Slovensko | súčasť Uhorska (Zalitavska) | Slovenská republika 1939 – 1945 | Slovenská republika SR | |||||||
súčasť Maďarskad | ||||||||||
Podkarpatská Rus | Zakarpatská oblasťh (súčasť Sovietskeho zväzu) |
Zakarpatská oblasťi (súčasť Ukrajiny) | ||||||||
Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945) | ||||||||||
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. |
f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. |