Ondrej Krajňák (dokumentarista)

Ondrej Krajňák
bývalý predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Slovenskej republiky
Ondrej Krajňák v roku 2014
Narodenie	20.11.196220. november 1962 (61 rokov) Spišská Nová Ves, Česko-Slovensko
Alma mater	Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Odkazy
Commons	Ondrej Krajňák
Biografický portál

PaedDr., ThDr. Ondrej Krajňák PhD. (* 20. november 1962, Spišská Nová Ves) je slovenský filmový dokumentarista a režisér, bývalý predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) v rokoch 2013-2017. Je synom bývalého politického väzňa Jozefa Krajňáka. Zúčastňoval sa zmanipulovaných súdnych procesov proti politickému väzňovi, kňazovi Štefanovi Javorskému. V rozpore so zákonom o marení štátneho dozoru nad cirkvou spoluorganizoval mládežnícke stretnutia, púte do Levoče a Velehrad. Dokumentoval obdobie neslobody a Ilustroval samizdat, saleziánsky mládežnícky časopis „Svetlo,“  14/89, ktorý mal slávnostnú premiéru až na mariánskej hore v Levoči, v júli r. 1990. Ako predseda správnej rady ÚPN, v súlade so zákonom č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa, podľa ktorého je povinnosťou nášho štátu sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 – 1989, sa podaním dovolania na Najvyšší súd SR v spore s českým miliardárom slovenského pôvodu a bývalým predsedom vlády Andrejom Babišom, ktoré bolo potvrdené nálezom Ústavného súdu SR, zásadne zasadil o to, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 984/2015 Ústav pamäti národa už nemôže byť žalovaný osobami vedenými v registroch zväzkov ako vedomí spolupracovníci komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Judikát Ústavného súdu SR č. II. ÚS 285/2017 sa stal Judikátom roka 2018, nakoľko ukončil doterajšiu súdnu prax, kedy spory vedené proti ÚPN boli rozhodované len na základe svedectiev bývalých príslušníkov ŠtB. Ondrej Krajňák týmto ukončil prax tunelovania verejných financií za ÚPN prehraté súdne spory. Následne NR SR na návrh poslanca Antona Hrnka a ďalších prijala novelu zákona, podľa ktorej už predseda správnej rady ÚPN nemôže bez súhlasu správnej rady, ktorej päť členov menuje NR SR, dvoch vláda SR a dvoch prezident, rozhodovať o právnych postupoch vo veci súdnych sporov, ktorých účastníkom je ÚPN. V októbri 2017 na protest proti prijatiu novely odstúpil z čela ÚPN potom, čo NR SR schválila zmenu zákona o ÚPN, deň pred tým ako nadobudla účinnosť. 21. januára 2019 opätovne celá vtedajšia opozícia (okrem  poslancov Kotlebovej ĽSNS) navrhla Ondreja Krajňáka za člena Správnej rady ÚPN.  Návrh neprešiel, pretože v tom čase mala koalícia vo výbore pre Ľudské práva  NR SR  väčšinu hlasov .

Vzdelanie

Po absolvovaní stredoškolských štúdií sa počas komunistického režimu aktívne zapojil do práce podzemnej cirkvi. Po páde komunizmu absolvoval štúdium na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského (odbor katolícka teológia), doktorandské štúdium v Lubline (odbor žurnalistika) a doplňujúce štúdium na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Zamestnania

• Pôsobil v katolíckej televízii LUX.
• 1997 – 2004 Bol zamestnaný v televíznej spoločnosti ako režisér a autor televíznych relácií pre deti a mládež.
• 2004 – Ústav pamäti národa, spolupracoval na výrobe dokumentárneho filmu „Jáchymovské peklo". Pôsobil v ÚPN ako filmový dokumentarista a režisér a neskôr aj ako vedúci referátu Oral history. Založil audiovizuálny archív a podieľal sa na nakrúcaní viac ako 400 svedeckých výpovedí pamätníkov. Spolupracoval ako kameraman, scenárista, dramaturg, vedúci výroby, či režisér na výrobe 15 dokumentárnych filmov, ktoré mapujú obdobie neslobody.
• 13. 2. 2013 – ako nominant SMER-SD bol v čase jeho samostatnej vlády zvolený Národnou radou Slovenskej republiky za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Slovenskej republiky. Do čela ÚPN bol zvolený ústavnou väčšinou poslancov NR. Zo 135 prítomných poslancov získal 105 hlasov. 1. 11. 2017 z funkcie odstúpil z dôvodu prijatej účelovej novely zákona o Pamäti národa.
• Od 1. 2. 2019 pracuje ako pedagogický pracovník v Centre pre deti a rodiny v Bratislave.

Audiovizuálna tvorba

• V rokoch 1985 - 89 ako spoluorganizátor dokumentoval mládežnícke púte v Levoči, Šaštíne a na Velehrade. Záznamy z obdobia neslobody zachované na 8 mm filme boli a sú prezentované v dokumentárnom filme Ústavu pamäti národa Stopy v snehu , ďalej v dlhometrážnych dokumentoch ako sú Anton Srholec a v celovečernom dokumente Slobodní.Okrem RTVS uvedené vizuálne záznamy použila aj Česká televízia v  dokumentárnom cykle Zakázaný Bůh v epizóde Velehrad 1985, Bod zlomu (E12) alebo Zakázaný Bůh, Objektový svazek Živčáková: zjevení Panny Marie.
• V rokoch 1997 – 2004 pôsobil v televíznej spoločnosti LUX communication ako režisér a autor televíznych relácií pre deti a mládež. Autorsky a režijne sa podieľal na tvorbe 60 televíznych relácií s názvom SAMSON a ŠUM a série krátkometrážnych dokumentov, odvysielaných v Slovenskej televízií.
• Okrem autorských dokumentárnych filmov, Prežili sme gulag a Sviečková manifestácia sa spoluautorsky podieľal aj na aj na tvorbe dokumentov, ktoré cez autentické svedectvá bývalých politických väzňov vypovedajú o nacistických a komunistických zločinoch, spáchaných  na území bývalého Československa v rokoch 1939-1945. 
• 2003 - V roku 2003 sa podieľal na zvukovýrobe- Jáchymovské peklo (réžia: K. Vlachová, 2004)
• Ako kameraman (druhá kamera) sa podieľal na tvorbe dokumentárneho filmu Cesty nádeje (réžia: K. Vlachová, 2005).
• Od roku 2004 pôsobil v Ústave pamäti národa, ako vedúci referátu Oral history a audiovizuálnej tvorby. Okrem realizácie audiovizuálnych projektov ÚPN spolupracoval ako kameraman, scenárista, dramaturg, vedúci výroby, či režisér na výrobe 15 dokumentárnych filmov, ktoré mapujú obdobie neslobody.
• V ÚPN založil audiovizuálny archív a podieľal sa na nakrúcaní viac ako 400 svedeckých výpovedí pamätníkov z obdobia neslobody. Uchované svedectvá sa stali súčasťou kultúrneho dedičstva SR.
• V roku 2008 vytvoril scenár dokumentárneho filmu Prežili sme GULAG, ktorého nakrútenie aj úspešne režíroval.
• 2009 - Ako vedúci výroby a kameraman sa podieľal na tvorbe dokumentárneho filmu Bohom zabudnuté kúty. ( réžia: I. Sivák, 2009)
• V roku 2010 sa autorsky a režijne podieľal na tvorbe dokumentárneho filmu Sviečková manifestácia.
• V tom istom roku založil a spoluautorsky pripravil medzinárodnú filmovú prehliadku a multižánrový Festival slobody.
• Ako vedúci výroby sa podieľal na produkcii dokumentárnych filmov – November +20 (réžia: T. Vitek, 2009) a Junáci v prachu. ( réžia: T. Vitek, 2010)
• Ako kameraman a vedúci výroby sa podieľal na tvorbe dokumentárneho filmu - Tóny v tichu (réžia: I. Sivák, 2010)
• Ako odborný garant  sa podieľal na výrobe dokumentárneho filmu - Pilátova amnestia. (réžia: I. Kušíková,  2010)
• Zverejnenie ľudských osudov z čias neslobody inicioval v projekte Pamäť národa a v spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra SAV inicioval projekt prepisov zaznamenaných video svedectiev.
• V januári roku 2011 sa podieľal na spravodajskom televíznom cykle Neumlčaní, ktorý v roku 2010 v súťaži o cenu Slovenského syndikátu novinárov obsadil prvé miesto.
• Ako odborný radca sa podieľal na nakrúcaní celovečerného filmu Eštebák, ocenený medzinárodnými cenami.
• Ako vedúci výroby, dramaturg a kameraman spolupracoval na dokumentárnom filme -Tiene barbarskej noci (réžia: I. Sivák, r. 2011)  
• v roku 2015 za prínos v oblasti kresťanskej kultúry bol Konferenciou biskupov Slovenska ocenený cenou  Fra Angelico.

Zápas o hodnotové smerovanie Ústavu pamäti národa

Ondrej Krajňák, bol nominovaný stranou SMER-SD až po opakovanej neúspešnej voľbe, kedy kandidát František Mikloško nezískal potrebnú väčšinu a kandidatúru Juraja Kalinu SMER-SD stiahol.

ÚPN sa po tragickej smrti Jána Langoša, ktorý nastavil jeho smerovanie v súlade so zákonom č. 553 /2002 Z.z o pamäti národa, nevyhol politickým vplyvom a odklonu od jeho poslania, keďže päť členov správnej rady volí NR SR a po dvoch vláda a prezident, dvoch členov dozornej rady volí NR SR a jedného menuje minister spravodlivosti. Po nástupe Ivana Petranského za predsedu ÚPN, nominovaného Slovenskou národnou stranou, ktorá sa zviezla na vlne nacionalizmu, nastal v ÚPN zásadný odklon od pôvodného poslania, ktorým mal byť výskum zločinov fašizmu a komunizmu. V ÚPN začali pôsobiť historici, ktorí sofistikovane relativizovali totalitný režim Slovenského štátu v r. 1939 – 1945 a obdobie normalizácie po okupácii Československa v roku 1968. Je potrebné pripomenúť, že na začiatku to vždy začína relativizovaním zločinov totalitných režimov a odhaľovaním pamätných tabúľ ich predstaviteľom a končí po získaní politickej moci ich politickou rehabilitáciou. Do správnej rady ÚPN bol v roku 2009 zvolený exposlanec HZDS a predseda občianskeho združenia Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja (PV ZPKO) Arpád Tarrnóczy, ktorý v minulosti odhalil pamätnú tabuľu predstaviteľovi ľudáckeho režimu a antisemitovi Jozefovi Kirschbaumovi a v časopise Svedectvo vydal oslavný článok o veliteľovi Hlinkovej gardy Otomarovi Kubalovi.

Ondrej Krajňák, ktorý sa pokúsil o zmenu hodnotového smerovania ÚPN sa preto musel dostať do konfliktu so zamestnancami ÚPN, Ivanom Petranským, Jergušom Sivošom, vtedajším predsedom odborov a Martinom Lackom, ktorý pravidelne podporoval krajnú pravicu, kde bol oslovovaný na viacerých webových stránkach vďaka jeho názorom na Slovenské národné povstanie. Podľa neho išlo o protištátne sprisahanie a zločin proti základným záujmom Slovákov. Jeho mediálne výstupy preverovala v minulosti aj polícia. Lacko sa netajil svojimi sympatiami k Marianovi Kotlebovi a jeho Ľudovej strane Naše Slovensko.

Ondrej Krajňák sa principiálne v zmysle zákona o pamäti národa postavil aj proti aktivitám historika Jána Bobáka, ktorý organizoval medzinárodnú vedeckú konferencie „Gustáv Husák a jeho doba“, spojenú s prezentáciou rovnomennej publikácie Branislava Kinčoka.“ Je pritom zachovaná správa z júla 1944 pripravená Husákom a určená na rokovanie v Moskve, v ktorej odporúča, aby sa Slovensko stalo súčasťou Sovietskeho zväzu. Aj vďaka týmto aktivitám ÚPN sa Gustáv Husák ako normalizátor po okupácii Československa 21. augusta 1968 dostal medzi nominantov ankety usporiadanej Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS) Najväčší Slovák.

Keďže v každom demokratickom štáte, ktorý je členom EÚ by bolo neprípustné, aby boli zamestnancami inštitúcie, ktorá má byť garantom seriózneho výskumu zločinov totalitných režimov osoby, ktoré aktívne zľahčujú a relativizujú zločiny fašizmu a komunizmu, Ondrej Krajňák ukončil s Martinom Lackom a Jánom Bobákom pracovný pomer za čo sa proti nemu spustila masívna diskreditačná kampaň a kritika jeho činnosti na poste predsedu Správnej rady ÚPN.

Kritika oponentov

• Podľa Jerguša Sivoša Krajňák neviedol profesionálne ÚPN. „Časopis Pamäť národa sa z odborného časopisu zmenil na podnikový... sebaprezentačné texty, v jednom čísle sme narátali až 21 fotografií predsedu správnej rady.“
• V časopise Pamäť národa 2/2015 je 24 fotografií, na ktorých je zachytený. V časopise Pamäť národa 1/2016 na s. 98 – 110 je rozhovor s ním podpísaný P. Juščákom, ktorého Krajňák tesne pred tým dosadil do funkcie šéfredaktora časopisu, hovorcu a šéfa sekcie dokumentácie.
• „ÚPN sa stal pod jeho vedením vnútorne aj navonok úplne paralyzovanou inštitúciou. Krajňák bol v ostrom konflikte so všetkými členmi správnej rady aj členmi dozornej rady (to je spolu 12 ľudí vrátane samotného Krajňáka). V týchto orgánoch pritom nesedia agenti SNS, ale rôznorodí ľudia vrátane historika Slavomíra Michálka, nominanta prezidenta Kisku. Krajňák sa v priebehu uplynulých rokov správal iracionálne, keď si poštval proti sebe všetkých členov správnej rady. Tí sa napríklad spoločne sťažovali, že predseda systematicky ďaleko prekračuje svoje kompetencie, trebárs tým, že pri menovaní a odvolávaní riaditeľov sekcií obchádzal radu.“ Martin Hanus, zástupca šéfredaktora denníka Postoj.
• Krajňák ako šéf ÚPN poskytol bezplatne politickej strane KDH film z dielne ÚPN, ktorý bol vysielaný na predvolebnom mítingu. S KDH a jeho politikmi má Krajňák všeobecne dobré styky, pričom často navštevovali jeho kanceláriu v ÚPN. Sú to politici, ktorí sa najčastejšie vyskytujú na fotografiách interného časopisu ÚPN Pamäť národa.

Stanoviská ku kritike

• Na adresu kritikov je v záujme objektivity a nestrannosti potrebné uviesť, že jej dôvodom bola snaha Ondreja Krajňáka, aby historici ÚPN prestali relativizovať zločiny spáchané počas 1. slovenského štátu, kedy bolo Slovensko spojencom nacistického Nemecka, rovnako ako relativizovať pôsobenie Generálneho tajomníka ÚV KSČ Gustáva Husáka v čase normalizácie, kedy boli porušované základné ľudské práva a slobody. Z týchto dôvodov ukončil pracovný pomer so zamestnancami ÚPN Jánom Bobákom, Ivanom Petranským a Martinom Lackom. Po odchode Ondreja Krajňáka z funkcie predsedu ÚPN sa hovorcom ústavu stal Jerguš Sivoš, ktorý tlmočil rozhodnutia tej istej Správnej rady, ktorá iniciovala zmenu zákona o ÚPN. Neskôr, ako jej predseda sa v pracovno-právnom spore medzi ÚPN a kontroverzným historikom Martinom Lackom dohodol o vyplatení odstupného v celkovej výške 40 000 €. O mimosúdnom urovnaní 2. februára 2023 informoval internetový portál Aktuality.sk. Ešte pred rozhodnutím súdu, ako potvrdil 17. mája 2018 vtedajší hovorca ÚPN Jerguš Sivoš internetovému portálu "Aktuality.sk", ÚPN vyplatil 6 mesačné odstupné Martinovi Lackovi a Jánovi Bobákovi, čo ÚPN účelovo zatajil pred Okresným súdom Bratislava III, ktorému Martin Lacko predložil pri podaní žaloby oznámenie podané ÚPN, že trvá na pokračovaní zamestnania v ÚPN. Podľa ustanovenia § 76 zákonníka práce, v prípade okamžitého ukončenia pracovného pomeru aj v prípade menej závažného porušenia pracovnej disciplíny nárok na odstupné nevzniká. Vtedajší hovorca UPN Jerguš Sivoš vtedy uviedol, že Martin Lacko prirovnal výpoveď, ktorú mu dal vtedajší šéf ústavu Ondrej Krajňák, k totalitným praktikám a existenčným trestaniam nepohodlných intelektuálov za ich názory. Podľa optiky Jerguša Sivoša by zrejme mal byť aj súdny proces s Mariánom Magátom, autorom publikácie „Židokracia“, pre šírenie extrémizmu a sympatie k nacizmu a bagatelizovanie jeho zločinov, označený ako totalitné praktiky a existenčné trestanie nepohodlných intelektuálov za ich názory.
• Podľa názoru a stanoviska Svetového združenia bývalých politických väzňov, Ústav pamäti národa týmto postupom a pasivitou poškodil slovenských daňových poplatníkov a nepriamo sa stotožnil s podporou nacionalizmu a relativizovaním obdobia klérofašistického režimu v r. 1939 – 1945. Združenie z tohto dôvodu pripravilo podnet na vykonanie auditu v ÚPN a prešetrenie, či ÚPN postupoval v súlade so zákonom č. 553 /2002 Z.z. o pamäti národa na ktorom sa uzniesla NR SR berúc na vedomie-veľké množstvo obetí, strát a škôd, ktoré utrpel slovenský národ a príslušníci národností žijúci na Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny a po jej ukončení,- vlastenecké tradície boja slovenského národa s okupantmi, fašizmom a komunizmom, činy občanov, ktoré konali v záujme slobodného a demokratického Slovenska a na obranu slobody a ľudskej dôstojnosti.Vzhľadom na viaceré prehraté súdne spory proti ÚPN vo veci žalôb s vysokými finančnými náhradami, ktoré podali osoby vedené v registroch ŠtB ako vedomí spolupracovníci, je vo verejnom záujme potrebné vyčísliť ich výšku, vrátane pracovných sporov v ktorých bola vyplatená náhrada mzdy tak, ako v spore s bývalým zamestnancom ÚPN Martinom Lackom.
• Kritici Ondreja Krajňáka zámerne prehliadajú skutočnosť, že sa zasadil o zastavenie súdnych žalôb evidovaných spolupracovníkov ŠtB proti Ústavu pamäti národa. Prelomovým nálezom Ústavného súdu v spore s Andrejom Babišom prestali byť žaloby proti ÚPN výnosným zárobkovým podnikom. Postup Ondreja Krajňáka bol skutočnou príčinou novely zákona o ÚPN k čomu sa kritici nevyjadrujú. Znepokojenie nad novelou zákona o ÚPN vyjadrili politickí väzni z Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS), poslanci hnutia OĽANO, poslanci Európskeho parlamentu a tiež prezident SR Andrej Kiska, ktorý zákon o PN vetoval. Protest proti novele zákona o ÚPN podalo Svetové združenie bývalých politických väzňov. Združenie zároveň podalo výzvu ÚPN a poslancom NR SR.
• V novembri 2016 na vykonštruované obvinenia predsedu Správnej rady ÚPN, v čase kedy sa menil zákon o ÚPN, so znepokojením reagovali podporným listom aj predsedovia Európskej siete úradov spravujúcich písomnosti tajnej polície na čele s poľským predsedom Instytutu pamieci narodowej (IPN).

  

  Podporný list siete EU úradov spravujúcich písomnosti tajnej polície

Preklad z anglického jazyka: „My, predstavitelia Európskej siete úradov spravujúcich písomnosti tajnej polície s obavami pozorujeme pretrvávajúcu situáciu na Slovensku, a to v súvislosti s obvineniami proti predsedovi Správnej rady ÚPN Dr. Ondrejovi Krajňákovi.Sme presvedčení, že výsledky činnosti ÚPN vrátane aktivít na medzinárodnej úrovni, sú dôkazom zodpovedného plnenia úloh ústavu, spojených so zverejňovaním zločinov spáchaných v dobe totalitných režimov.Snaha prepisovať dejiny, a to najmä členmi bývalej tajnej polície, je typická pre všetky postkomunistické krajiny. Odolávanie takýmto snahám si nepochybne vyžaduje občiansku odvahu.Preto vyzývame predstaviteľov politických strán na Slovensku, aby sa zasadili o zodpovedné hodnotenie obdobia neslobody a aby pre ÚPN vytvorili priaznivé pracovné prostredie, ktoré mu umožní riadne fungovať.“

Podpísaní zástupcovia sieti z krajín, ktorí sa zúčastnili na spoločnom rokovaní  v Krakove. 

• V roku 2013 pre výrazné krátenie rozpočtu ÚPN Ondrej Krajňák súhlasil s návrhom ministra financií so znížením odmien pre členov Správnej rady ÚPN na polovicu. Jeho rozhodnutie síce zamedzilo znižovaniu stavu zamestnancov v ÚPN, ale spôsobilo napätie medzi ním a členmi Správnej rady ÚPN. Ústav pod vedením predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka si aj napriek politickým tlakom plnil úlohy zodpovedne. Odvážne vstupoval do súdnych sporov s bývalými agentmi ŠtB. Ako jeden z mála pamäťových inštitúcií ÚPN zverejnil mená sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov, ktorí v rozpore s medzinárodným právom sa podieľali na prenasledovaní nevinných spoluobčanov v bývalom Československu. O nezlomných postojoch ÚPN v tomto období svedčí aj nekonečný rad mediálnych výstupov doma i v zahraničí.
• Dôvodom vlažného prístupu vlády, ktorá vznikla po voľbách v roku 2020, k osobe bývalého predsedu Správnej rady ÚPN Krajňáka a účelovej novele zákona o ÚPN, o čom sa nehovorí, je aj skutočnosť, že ÚPN v roku 2016 na žiadosť novinárov potvrdil pravosť záznamov vedených na Borisa Kollára bývalým Úradom na ochranu ústavy a demokracie, ktoré boli datované k septembru a októbru 1990. (Po páde bývalého režimu a zrušení ŠtB tento úrad plnil úlohy kontrarozviedky. Patril pod vtedajšie československé federálne ministerstvo vnútra). Ich pravosť potvrdil ešte v 90 rokoch Ján Langoša v roku 2016 aj Národný bezpečnostný úrad (NBÚ).

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ondrej Krajňák (dokumentarista)

Externé odkazy

• Ondrej Krajňák – profil na webe Ústavu pamäti národa