Ortuť

Tlak pary
Ortuť; (hydrargyrum)
	zlato ← ortuť → tálium
	Periodická tabuľka
	6. perióda, 12. skupina, blok d
	prechodné prvky, kovy
Vzhľad
	strieborná kvapalina
	; Emisné spektrum
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	200,59 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f14 5d10 6s2
Atómový polomer	151 pm
Kovalentný polomer	132 pm
Kovový polomer	157 pm
Van der Waalsov pol.	155 pm
Iónový polomer; pre: Hg2+	110 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	2,00 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 1 007,1 kJ.mol−1; 2: 1 810 kJ.mol−1; 3: 3 300 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	I, II
Št. potenciál; (Hg22+/Hg)	0,789 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	kvapalné
Hustota	13,534 kg·dm−3
Teplota topenia	234,32 K (−38,83 °C)
Teplota varu	629,88 K (356,73 °C)
Kritický bod	1 750 K; 172 MPa
Sk. teplo topenia	2,29 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	59,11 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	27,983 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava	trigonálna
Magnetizmus	diamagnetický
Elektrický odpor	961 nΩ·m
Tep. vodivosť	8,30 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	60,4 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	1 451,4 m·s−1
Reg. číslo CAS	7439-97-6
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému ortuť.
	Chemický portál

Toto je článok o chemickom prvku. O neraste pozri ortuť (nerast).

Ortuť (lat. Hydrargyrum; tvar na -ný/-natý znie ortutný/ortutnatý, nie ortuťný/ortuťnatý ^[1]) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80. Je to jediný kov, a okrem brómu jediný prvok, ktorý je za normálnych atmosférických podmienok v kvapalnom stave. Kvôli veľkému povrchovému napätiu nevsiakne do podkladu, ale vytvára mierne sploštené kvapky. Tak ako iné kovy, je elektricky vodivý. Má katalytické vlastnosti, a preto sa používa na výrobu rôznych chemických zlúčenín, ako napríklad acetaldehyd a pod. Ortuťové výpary sú veľmi toxické.

Názov

Ortuť poznali už v staroveku, kde ju nazývali buď živé striebro (argentum vivum), "tekuté striebro" (Theofrastos z Eresu) alebo "strieborná voda" (Dioskorides), odkiaľ pochádza aj súčasný latinský názov hydrargyrum (gr. hydro = voda, argyros = striebro). Nemecký názov Quecksilber je odvodený od živého striebra. Alchymisti jej priraďovali zvláštny význam a nazvali ju podľa posla bohov Merkúra, z čoho sa zachoval dnešný anglický názov mercury. Slovenský názov je prebraný z praslovanského pomenovania ortuť.

Alchýmia

Ortuť je totožná s tvorivými silami vyššieho vedomia.^[2] Bola dôležitým prvkom pri alchymistických pokusoch.

Zdroje a využitie

Hlavnou rudou ortute je cinabarit. V menšom množstve sa vyskytuje aj ako čistý kov. Používa sa v plynových výbojkách a ortuťových teplomeroch (laboratórnych, lekárskych a podobne). Vďaka kombinácii vodivosti a kvapalného skupenstva je základom analytickej metódy polarografie.

Obmedzenie

Smernica RoHS obmedzuje použitie ortuti a ďalších 5 látok (kadmium, olovo, šesťmocný chróm, polybrómované bifenyly (PBB) a polybrómované difenylétery (PBDE)) pri výrobe elektrických a elektronických zariadení, ktoré sa vo veľkých množstvách dostáva na skládky, a tým prispieť k ochrane ľudského zdravia a životného prostredia. Obmedzenie sa preto netýka priemyselných, telekomunikačných, zdravotníckych, vedeckých atď. zariadení s dlhou životnosťou, ktoré sa vyrábajú v malých množstvách a pri ktorých sa dá predpokladať, že neskončia na skládke.^[3]: