Preskočiť na obsah

Sony (spoločnosť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sídlo spoločnosti Sony v tokijskej Ginze
Sídlo Sony Group v tokijskej štvrti Minato

Sony Corporation (jap. ソニー株式会社 – transkripciou Soní kabušiki gaiša)[1][2] je jedna z najväčších mediálnych korporácií, právnou formou de facto akciová spoločnosť, ktorá sídli v japonskom Tokiu. Je to predovšetkým výrobca elektroniky, videa, videohier, nástrojov na komunikáciu a produktov informačných technológií pre konzumný aj profesionálny trh.

K najvýznamnejším vynálezom a vývojovým počinom z dielne Sony patrí televízor s farebným systémom Trinitron z roku 1968, ktorý bol na tie časy prelomový tým, že dokázal vytvoriť dokonalejší a vernejší obraz. V roku 1971 predstavila spoločnosť farebný videorekordér, o štyri roky neskôr prvý domáci videorekordér na svete Betamax. Obrovskú popularitu získal vreckový hudobný prehrávač pod názvom Walkman z roku 1979. V roku 1983 v spolupráci s firmou Philips uviedlo Sony na trh novú technológiu audio disku CD, pričom súčasne bol predstavený aj prvý CD prehrávač. Sony vzápätí posunulo značku Walkman k prenosným CD prehrávačom a vznikla séria diskmanov. V roku 1995 uviedla na trh úspešnú hernú konzolu PlayStation, neskôr aj pokračovania, PlayStation 2 v roku 2001 a PlayStation 3 v roku 2006 a stal sa kultovým výrobkom. Nasledujúcou verziou bol PlayStation 4 ktorý bol uvedený v roku 2013. Najnovšia verzia je PlayStation 5, vydaná v roku 2020.

Dejiny spoločnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1946 mladý inžinier Masaru Ibuka a fyzik Akio Morita, ktorí sa stretli počas vojny vo vojenskej výskumnej komisii japonského loďstva, investovali 190 000 jenov, v prepočte asi 500 dolárov, aby rozbehli opravovňu. Vznikla tak spoločnosť so zložitým názvom Tókjó Cušin Kógjó (Tokyo Telecommunications Engineering Corporation), ktorá sídlila v Tokiu a spočiatku mala iba 20 zamestnancov. Okrem opráv elektrospotrebičov sa snažila Tókjó Cušin Kógjó venovať aj vývoju a ponúkala vlastný výrobok, novinku - automatický varič ryže. Hoci bol tento prístroj v tej dobe v Japonsku veľmi populárny, slávu spoločnosti nepriniesol. Dôvod bol prostý. Išlo o zložitý prístroj na jednoduchú činnosť. Zakladatelia Sony sa z toho poučili a začali vyrábať jednoduchú spotrebnú elektroniku. Snaha o invenciu a inováciu sa stala Sony vlastnou, a z tohto hľadiska sa našlo len málo spoločností, ktoré boli schopné sa Sony vyrovnať. Skutočný prelom však nastal o niekoľko rokov neskôr, a to v roku 1954. Inžinieri Sony už vtedy snívali o malom rádiu, ktoré by bolo možné nosiť so sebou po celý deň. V tom čase zároveň firma získala licenciu na výrobu tranzistorov vynájdených v Amerike. Pôvodné rádiá boli veľké a ťažké, tranzistory sa totiž nezvykli používať pri výrobe rádioprijímačov, ktoré boli plne elektrónkové. Ale zrodil sa nápad vytvoriť tranzistorové rádio, ktoré Moritova a Ibukova spoločnosť uviedla na trh v nasledujúcom roku.

Názov spoločnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Dosiahnutý úspech podnietil ambície dvojice poobzerať sa po širšom trhu, než bol japonský. To si vyžadovalo vytvoriť medzinárodnú tvár spoločnosti a meno, ktoré by bolo ľahšie zapamätateľné. A tak spojením jedného slova a jedného slovného spojenia – latinského „sonus“, ktoré je koreňom anglických slov „sound“ (zvuk) a „sonic“ (zvukový), a slovného spojenia „sonny boy“, ktoré označovalo mladého človeka voľného a priekopníckeho ducha – vznikol názov Sony. Takýto názov mal upozorňovať na to, že spoločnosť je mladá a ľudia v nej zamestnaní oplývajú energiou a vášňou tvoriť bez akýchkoľvek bariér či obmedzení.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 定款 [online]. Tokio: ソニー株式会社, 1946-04-19, rev. 2009-06-19, [cit. 2014-07-29]. Dostupné online. Archivované 2015-09-08 z originálu. (po japonsky)
  2. Articles of Incorporation [online]. Tokio: Sony Corporation, 1946-04-19, rev. 2009-06-19, [cit. 2014-07-29]. Dostupné online. Archivované 2015-09-05 z originálu. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy