Preskočiť na obsah

Tibetsko-barmské jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tibetsko-barmské jazyky alebo tibetobarmské jazyky[1] sú vetva sinotibetských jazykov. Hovorí sa nimi v Himalájach, Mjanmarsku a sčasti v Bangladéši a Thajsku.

Početne najvýznamnejšie sú tieto jazyky:

Ich delenie je sporné, známe sú tieto delenia:

Delenie 3 (Matisoff)

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Už uvedené zoskupenia druhej úrovne v tomto delení sú väčšinou len geografické.

Pozri delenia uvedené v článku sinotibetské jazyky

Delenie 5 (Ethnologue)

[upraviť | upraviť zdroj]

I. pajčina

II. himalájske jazyky

A. mahasko-kirantské jazyky (mahakiranti)
i. kchangsko-magarsko-chepangsko*-sunvarské jazyky (kchang-magar-chepang*-sunvari)
a. chepang*
b. kchangské jazyky
c. magarské jazyky
d. sunvárske jazyky
ii. kirantské jazyky (kiranti)
a. tomyang*
b. východné
c. západné
iii. névárske jazyky (névári)
B. tibetsko-kanaurské (tibeto-kanauri)
i. dzalakha*
ii. lepčaské jazyky
iii. západohimalájske jazyky
iv. tibetské jazyky
a. tshangla*
b. dhimal*
c. tamangčina
d. tibetčina
C. Baima* (neklasifikovaný)

III. ťingpchosko-konyaksko*-bodoské jazyky (ťingpcho-konyak-bodo)

A. ťingpchosko-luské jazyky
B. konyaksko*-bodosko-garoské jazyky

IV. karenské jazyky

A. pa-o
B. zayein*
C. pho
D. sgaw-*bghai
i. bghai*
ii. brek*
iii. kayah*
iv. sgaw
E. zayeinské* karenské (neklasifikované)

V. kuki-čjinsko-nágske jazyky (kuki-čjin-naga)

A. kuki-čjinské jazyky (kuki-čjin)
i. stredné
ii. severné
iii. južné
B. nágske jazyky
i. angami-pochuri*
ii. ao*
iii. tangkhul*
iv. neklasifikované nágske
v. zeme*

VI. lolosko-barmské jazyky (lol-barmčina)

A. burmish*
i. severné
ii. južné
iii. neklasifikované burmish*
B. loloské jazyky
i. severné
a. li-su
b. samei*
c. iotčina
i. južné
ii. neklasifikované loloské
C. na-si
D. phula* (nekladifikované)

VII. manípurčina

VIII. mikirské jazyky (mikir)

IX. severoásámske jazyky

A. deng
B. tani*

X. nungské jazyky

XI. tangutsko-čchiangské jazyky (tangut-čchiang)

A. čchiang
B. rGyarong*

XII. tchu-ťia

XII. neklasifikované tibetsko-barmské jazyky

XIV. západobodské jazyky

XV. mru*

Delenie 6 (Bradley, 1997)

[upraviť | upraviť zdroj]

I. Bodské jazyky (= Západná vetva)

A. bodské jazyky
i. stredobodské jazyky (= tibetské jazyky)
a. západotibetské jazyky
b. stredotibetské jazyky
i) západné
ii) mNgaẖris*
iii) gTsang*
iv) dBus* (= centrálne stredotibetské)
v) juhotibetské
c. antuoské tibetské jazyky (= severovýchodné tibetské jazyky)
d. kchangské tibetské jazyky (= serverovýchodné tibetské jazyky)
ii. západobodské jazyky (= gurungské, tamangské)
iii.východobodské jazyky (= Bumthangské jazyky)
iv. tshangla* (= východobodické* jazyky)
v. západohimalájske jazyky (= kanaurské jazyky, kanauri)
B. himalájske jazyky
i. stredné
ii. kirantské jazyky (kiranti)

II. jazyky severovýchodnej Indie (= salské jazyky, sal)

A. bodosko-garoské jazyky (bodo-garo)
i. severonágske jazyky
B. ťing-pcho
C. luské jazyky (= sakské jazyky, sak)
D. pyu*

III. kuki-čjinské jazyky (kuki-čjin)

A. juhonágske jazyky
B. kuki
C. čjin
D. mikirské jazyky (=arleng, mikir)

IV. stredné

A. lepčaské jazyky (lepča)
B. západoarunačálske jazyky
C. adisko-misingsko*- nišiské (=adi-mising, niši, abor -miri-dafla, tani)
D. digarish* 'mishmi'*
E. keman* 'mishmi'*
F. rawang* (= nungské jazyky)

V. severovýchodné

VI. juhovýchodné

A. barmsko-loloské jazyky (= burmic*)
i. mru
ii. gong*
iii. burmish*
iv. loloské jazyky
a. severné
b. stredné
c. južné
B. karenské jazyky

Delenie 7 (Benedict, 1972)

[upraviť | upraviť zdroj]

O rozsahu pojmu tibetsko-barmské jazyky v tomto delení pozri sinotibetské jazyky.

I. tibetsko-kanaurské jazyky (=bodsko-himalájske)

A. bodské jazyky (vo východnom a južnom Tibete) - zahŕňajú tibetčinu, gyarung*, takpa*, tsangla*, murmčina (murmi) a gurungčina (gurung);
B. himalájske jazyky
i. „hlavné“ himalájske (v západnom Tibete, západnej Indii) – zahŕňa kanaurčinu, chitkhuli*, thebor*, kanashi*, rangloi*, bunan*, manchati*, chamba lahuli* a zhang-zhung* (čang-čung??);
ii. „menšie“ himalájske (v štáte Uttaránčal) - zahŕňa rangkas*, darmiya*, chaudangsi* a byangsi*.
iii. dzorgai* (v štáte S’-čchuan) ?
iv. lepčaské (lepča, v štáte Sikkim) ?
v. magarské jazyky (v Nepáli) ?

II. bahing*-vayu* (= kirantské jazyky, kiranti) (v Nepáli)

A. bahing*- zahŕňa jazyky sunvarčina (sunvari), dumi*, khaling* a račina (rai).
B. khambu* - zahŕňa sang-pchang, nachereng*, rodong*, walingčina, rungchengbung*, lambichong* (lam-pi-čchung??), chingtang* (čch'ng-tchang ??), limbu a yakha*
C. vayu*-chepang*
D. névárske jazyky (névári) ?

III. aborsko-mirisko-daflaské jazyky (= abor-miri-dafla, miriské jazyky, severoásámske jazyky) (v Sikkime, severný Ásám)

IV. kačjinské jazyky (v severnom Mjanmarsku)

V. Barmsko-loloské (= burmish*) (v štátoch S’-čchuan, Jün-nan, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam)

A. barmsko-*maruské (=barmčina-*maru) - zahŕňa jazyky phön*, lashi*, atsi* a achang*.
B. juhololoské - zahŕňa jazyky phunoi*, cha-ni (akha), la-chu, čiernololočtina, bielololočtina a müng*
C. severololoské - zahŕňa li-su, ahi*, nyi*, lolopho, chöko*, phupha*, ulu* a independent lolo*
D. kanburi* lawa* v Thajsku
E. mo-suo (= na-si) (v západnom Jün-nane)
F. hsi*-fan* (v západnom S’-čchuan) - zahŕňa manyak*, horpa*, menia* a muli*
G. tangutčina (tangut, v severozápadnej Číne)
H. nungské jazyky ?

VI. bodosko-garoské jazyky (= barské jazyky) {v severnom Ásáme, severné Mjanmarsko)

A. Bodoské jazyky (bodo)- zahŕňajú jazyk dimasa*
B. Garoské jazyky (garo)
i. Garo A
ii. Garo B
C. „naked* nága“ (= konyak*) ? - zahŕňajú banpara, tableng*, namsang*, tamlu*, moshang* a čchang.
D. chairel* ?

VII. kuki-nágske (=kuki-nága, kukiské) (v severnej ásámsko-mjanmarskej oblasti)

A. stredokukiské
B. severokukiské
C. starokukiské
D. juhokukiské
E. severonágske
F. juhonágske

Komentáre k tejto klasifikácii:

Zdá sa, že dzorgai*, lepčaské jazyky a magarské jazyky sa najviac podobajú tibetsko-kanaurskej vetve. Lepča je možno oddelená prechodná vetva podobne ako kačjinčina. Magarčina sa podobá aj na bahing*-vayu*.

Névárske jazykyi sú podobné s bahingom* aj s khambu*. Aka* (= hrusso*) možno patrí do abor-miri-dafla. Digaro*, miju* (mi-ťü??) a dhimal* možno takisto patria do abor-miri-dafla, ale je to ešte nepravdepodobnejšie. Kačjinské jazyky sú zrejme prechodná vetva s črtami podobnými vštekým ostatným vetvám. Kadu-andro-sengmai* (=Luština) a taman* možno patria do kačjinských jazykov.

Nungčina možno patrí do barmsko-loloskej skupiny, ale podobá sa aj na kačjinčinu. Pyu* sa podobá na nungčinu.

Deori Chutiya* (severný Ásám) patrí do bodosko-garoských jazykov, ale je neisté do ktorrej podskupiny.


(*) Pre nedostupnosť v pôvodnom (anglickom) znení a pravopise

  1. DOLNÍK, J. Všeobecná jazykoveda. Bratislava: Veda, 2009. S. 100
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy