Preskočiť na obsah

Travis Roy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Travis Roy

Štátna príslušnosť USA USA
Narodenie 17. apríl 1975,
Yarmouth, Maine, USA
Úmrtie 29. október 2020 (45 rokov),
Burlington, Vermont, USA
Pozícia útočník
Výška a váha 180 cm, 76 kg
Aktívna činnosť 1995 – 1995

Travis Matthew Roy (* 17. apríl 1975, Yarmouth, Maine, USA – † 29. október 2020, Burlington, Vermont, USA) bol americký hokejista, spisovateľ a filantrop. Vo svojom debutovom zápase za Bostonskú univerzitu už po jedenástich sekundách strávených na ľade vrazil hlavou do mantinelu, pričom si nešťastne zlomil štvrtý a piaty krčný stavec.[1] Po náraze zostal od krku nižšie ochrnutý. V roku 1996 založil nadáciu zameranú na pomoc ľuďom s poranením miechy, mnoho finančných prostriedkov zároveň putuje aj na výskum zranení miechy. K máju 2021 nadácia vyzbierala vyše 4,5 milióna amerických dolárov.[2]

Hokejová kariéra a zranenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Roy začínal s hokejom v rodnom Maine, neskôr sa presťahoval do štátu Massachusetts, aby sa mohol v športe ďalej rozvíjať, kde patril medzi najsľubnejšie juniorské talenty v okolí Bostonu a viacero univerzít mu ponúkalo štipendium.[3] Napokon si zvolil Bostonskú univerzitu, ktorá bola naprieč Spojenými štátmi známa svojím úspešným hokejovým programom. Na univerzitu nastúpil v sezóne 1995-96, rok predtým jej hokejový tím získal celoštátny titul.[4] V mužstve mu boli spoluhráčmi aj budúce hviezdy NHL ako Mike Grier, Jay Pandolfo alebo Chris Drury.

Roy bol jedným z mála prvákov v tíme, ktorí boli zaradení na aktívnu súpisku už pri otváracom stretnutí sezóny. Premiéru v najprestížnejšej univerzitnej lige si odkrútil proti Univerzite Severná Dakota. Roy sa prvý a posledný krát dostal na ľad v tretej minúte zápasu. Puk bol vystrelený za bránku Univerzity Severná Dakota, kde sa za ním náhlil spoločne s jedným so súperových obrancov. Roy vo vysokej rýchlosti stratil stabilitu a vrazil hlavou do mantinelu.[5]

Po náraze zostal do konca života odkázaný na invalidný vozík, bol tetraplegikom, no neskôr opätovne získal do istej miery cit v pravej ruke. Po náročnej rekonvalescencii sa vrátil na univerzitu, kde v roku 2000 úspešne dokončil štúdium.

Život po zranení

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1998 v spolupráci so športovým novinárom E.M. Swiftom napísal svoju autobiografiu, ktorú pomenoval Eleven Seconds (Jedenásť sekúnd); presne toľko sekúnd stihol odohrať v NCAA. Kniha pojednáva o jeho živote pred a po zranení. Neskôr sa Roy natrvalo presťahoval do Bostonu, pretože metropola mu umožňovala o niečo samostatnejší život, ako rodné mestečko.

Roy nosil na drese číslo 24, ktoré bolo na jeho počesť vyvesené pod strop arény jeho alma mater a žiaden iný hokejista ho už v tomto tíme nikdy neoblečie. Stal sa prvým hráčom vo vyše storočnej histórii mančaftu, ktorý sa tejto pocty dočkal.

V roku 2001 vybojoval Chris Drury ako hráč Colorado Avalanche Stanleyho pohár, ktorý v rámci osláv priniesol do Bostonu, kde ho prišiel ukázať bývalému spolužiakovi a spoluhráčovi Travisovi Royovi. Chris Drury sa nachádzal v čase nešťastného incidentu priamo na ľade, len kúsok od Roya.

Travis Matthew Roy zomrel 29. októbra 2020 z dôvodu komplikácii po absolvovanej operácii.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BRODSKY, Max. E:60 Travis Roy Feature [online]. 2015-10-15, [cit. 2021-05-16]. Dostupné online.
  2. Travis Roy Foundation | Spinal Cord Injury Grants & Research [online]. Travis Roy Foundation, [cit. 2021-05-16]. Dostupné online.
  3. LASKOWSKI, Amy. Travis Roy, 20 Years Later [online]. bu.edu, 2015-10-29, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Contact Elite Prospects [online]. eliteprospects.com, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. CULLEN, Kevin. Leading a purposeful life, chosen by challenges [online]. bostonglobe.com, 2015-08-01, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. PAYBARAH, Azi. Travis Roy, Who Inspired Millions After a Hockey Tragedy, Dies at 45 [online]. nytimes.com, 2020-10-30, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy