Preskočiť na obsah

Tyrania (Grécko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tyrania (od starogr. τύραννος – tyrannos) bola forma samovlády v starovekom Grécku.[1]

Slovo tyranos Gréci prevzali pravdepodobne z niektorého východného jazyka, označoval len vládu jednotlivca bez neskoršieho hanlivého prídychu.[2]Grécka tyrania je prechodným obdobím medzi vládou pozemkovej aristokracie a otrokárskym štátom.[3] Prvé doložené použitie tohto výrazu v gréčtine je od starovekého gréckeho básnika Archilocha z Paru, ktorý tyranom nazval Daskylovho syna Gyga z Lýdie.[4]

Harmadios a Aristogeitón vošli do dejín ako „Tyranobijci“, rímska kópia gréckeho originálu, Národné archeologické múzeum v Neapole

Tyranom sa mohol stať víťazný vodca vojenského puču alebo ľudového povstania. Boli to jednotlivci, ktorí pochádzali z aristokratických alebo remeselníckych rodín, prípadne aj zo zmiešaných manželstiev. (napr. Kypselos v Korinte, jeho matka pochádzala z aristokratickej rodiny a otec bol remeselník).[2] Keď sa tento titul stal hanlivým, nebolo to preto, že ako sa kto zmocnil vlády, ale ako vládol. Najstarší tyrani boli väčšinou u ľudu obľúbení, lebo robili politiku v ich záujme a obklopovali sa múdrymi radcami. Tyrani druhej generácie spravidla svoju moc zneužívali, dbali hlavne o svoju slávu a nie o prospech ľudu. Už sa viac obklopovali telesnými strážami a boli častejšie zvrhnutí povstaním. V neskoršom období gréckych dejín sa tyrani definitívne zdiskreditovali, keď nastolili autoritatívnu diktatúru opierajúcu sa o žoldnierov.[2] Keďže si niektorí počínali doslova tyransky, v mestách sa uskutočňovali demokratické prevraty.[3]

Tyranie začali vznikať v polovici 7. storočia pred Kr., keď dochádzalo v starovekom Grécku k povstaniam s cieľom zvrhnúť niektoré aristokratické vlády.[5] Historik Thukydides uvádza, že keď sa moc v Grécku zväčšovala a Gréci vynakladali zvýšené úsilie na získavanie peňazí, vo väčšine miest, kde vzrástli finančné príjmy sa k moci dostali tyrani (predtým tam boli dedičné kráľovstvá s vymedzenými výsadami).[3] Tyrani sa v mestách dostávali k moci po odstránení pozemkovej šľachty.[3] Staršie tyranie sa opierali najmä o stredné vrstvy roľníkov a remeselníkov, starali sa o hospodársku prosperitu miest, o rozvoj námorného obchodu[3] a podporovali aj umenie.[6]

Prvá známa tyrania sa nastolila v Korinte okolo roku 657 pred Kr., kde sa vlády ujal Kypselos. (vládol 657 – 627 pred Kr.[7]) Ďalšie podobné vzbury boli potom v Megare, Sikyóne a v ďalších mestách. V roku 632 pred Kr. sa aj v Aténach o takýto prevrat pokúsil Kylón, ale neuspel.[5] Neskôr sa to v Aténach podarilo Peisistratovi, ktorý bol medzi tyranmi starovekého Grécka najvýznamnejšou osobnosťou.[8]

Nasledujúci zoznam uvádza mená významnejších tyranov Grécka, zoradených chronologicky.

Obdobie vlády Meno tyrana poznámky
655 – 625 pred Kr. Kypselos tyran v Korinte[9][10]
640 – 620 pred Kr. Theagenes tyran v Megare[11][10]
625 – 585 pred Kr. Periandros tyran v Korinte, bol jeden zo siedmich mudrcov[8][10]
625 – 600 pred Kr. Thrasyboulos tyran v Miléte[12][10]
595 – 570 pred Kr. Kleisthenes tyran v Sikyóne[13][10]
590 – 580 pred Kr. Pittakos tyran v Mitiléne, bol jeden zo siedmich mudrcov[8][10]
560 – 556 pred Kr. Peisistratos tyran v Aténach, prvá jeho vláda[14][10]
550 pred Kr. Peisistratos druhá vláda Peisistrata v Aténach, bol zosadený v tom istom roku[10]
546 – 527 pred Kr. Peisistratos tretia vláda Peisistrata v Aténach, skončila sa jeho smrťou[10]
540 – 523 pred Kr. Polykrates tyran na ostrove Samos[15][10]
527 – 510 pred Kr. Hippias tyran v Aténach[16][10]
498 – 492 pred Kr. Hippokrates tyran v Gele[17][18]
494 – 476 pred K. Anaxilas tyran v Rhégiu[19][18]
491 – 478 pred Kr. Gelón tyran v Gele[20][18]
488 – 472 pred Kr. Thérón tyran v Akragante[18]
485 – 478 pred Kr. Gelón sa stal tyranom v Syrakúzach[18]
478 – 466 pred Kr. Hierón I. tyran v Syrakúzach[21][18]
405 – 367 pred Kr. Dionysios I. tyran v Syrakúzach[22][23]
385 – 374 pred Kr. Iasón tyran vo Férach[24][25]
369 – 358 pred Kr. Alexandros tyran vo Férach[26] [25]
367 – 343 pred Kr. Dionysios II. tyran v Syrakúzach[27][25]
317/316 pred Kr. Agathokles tyran v Syrakúzach[28][29]
243 – 234 pred Kr. Lydiadas tyran v Megalopolise[30]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ PhDr. Mária Ivanová-Šalingová a Ing. Zuzana Mníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 67-001-83. S. 906.
  2. ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 177-184.
  3. ↑ a b c d e Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 32 poznámky.
  4. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 64.
  5. ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 6-7.
  6. ↑ Jaroslav Charvát. Svetové dejiny. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1968. 68-155-68. S. 44.
  7. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 69.
  8. ↑ a b c Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 44.
  9. ↑ Herodotos, História, 5,92-95.
  10. ↑ a b c d e f g h i j k Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 17.
  11. ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 90.
  12. ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny VIII. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 295-296.
  13. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 10,37,6.
  14. ↑ Herodotos, História, 1,59.
  15. ↑ Herodotos, História, 3,39.
  16. ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny VI. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 295-296.
  17. ↑ Herodotos, História, 7,154.
  18. ↑ a b c d e f Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 18.
  19. ↑ Herodotos, História, 7,165.
  20. ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 11,20-38.
  21. ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 11,38-67.
  22. ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 15,13,1.
  23. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 20.
  24. ↑ Xenofón, Hellenika, 6,4,24.
  25. ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 21.
  26. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,5,2.
  27. ↑ Plutarchos, Bioi paralléloi, Dión, 9.
  28. ↑ Justinus, Epitome, 22,2,5-7.
  29. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 23.
  30. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 25.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tyrania_(Grécko)&oldid=6788906“
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy