Veľké obliehanie Malty
| Veľké obliehanie Malty | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Osmansko-habsburských vojen | |||||||
| |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Osmanská ríša
|
 Maltézsky rád Maltská domobrana Španielske impérium
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Süleyman I. Dragut Mustafa Paša Piyale Paša |
Jean Parisot de Valette Jean de la Cassière Mathurin Romegas Gonzalo de Medrano Melchor de Robles | ||||||
| Sila | |||||||
| 140 lodí 30 000 - 42 000 mužov |
600 rytierov 1 200 žoldnierov 3 500 maltských ozbrojencov | ||||||
| Straty | |||||||
| 25 000 mužov | 2 500 mužov | ||||||
Veľké obliehanie Malty v roku 1565 je jednou z kľúčových bitiek medzi kresťanskou Európou a Osmanskou ríšou. Hlavnú úlohu tu zohrali rytieri Maltézskeho rádu, ktorí dostali ostrov Malta v roku 1530 od hlavy Svätej ríše rímskej cisára Karola V. Bola to práve táto bitka, ktorá znemožnila ďalšiu expanziu Osmanov do Stredomoria.[1]
Rytieri po nedobrovoľnom odchode z ostrova Rhodos budovali na Malte mohutné opevnenia, pretože si boli vedomí strategickej polohy ostrova. Bolo len otázkou času, kedy sa ho pokúsia získať Osmani. Ten čas nastal 18. mája 1565, keď k ostrovu na 140 lodiach priplávalo vyše 30 000 bojovníkov.[1]
Hlavným bodom obrany Malty bol prístav na východnej strane ostrova - zo severu ho chránila pevnosť St. Elmo a z východnej strany mesto Birgu s pevnosťou St. Angelo a mesto Senglea s pevnosťou St. Michael. Na hradbách týchto troch pevností bolo len okolo 8 000 obrancov, z toho 600 rytierov. Na ich čele stál veľmajster Maltézskeho rádu a skúsený sedemdesiatročný bojovník Jean Parisot de Valette.[2][3]
Osmanské vojská viedli Mustafa Paša a Piyale Paša. Nezhody oboch veliteľov boli jednou z príčin osmanského neúspechu pri obliehaní Malty. Už 19. až 20. mája 1565 sa vylodili v južnom zálive Marsa Sirocco (pri meste Marsaxlokk) s tým, že Maltu ľahko dobyjú. Presunuli sa k Birgu a 21. mája zaútočili na hradby Pevnosti St. Angelo. Piyale žiadal, aby sa najskôr útočilo na St. Elmo. Mustafa s tým nesúhlasil a chcel najskôr dobyť hlavné mesto Mdina a potom sa sústrediť na Birgu.[2]
Boj o Pevnosť St. Elmo
[upraviť | upraviť zdroj]Osmanské vojská napokon zaútočili na St. Elmo. Najskôr však museli zdolať predsunuté priekopy, preto museli stavať prenosné mosty. To však využili obrancovia a pálili na nich z diel. Útoky pokračovali do 29. mája, s obrovskými stratami na tureckej strane. Jean Parisot de Valette využíval na zásobovanie St. Elma člny, ktoré sa v noci plavili z Pevnosti St. Angelo.
Po 29. máji 1565 prišiel s flotilou 10 000 korzárov na pomoc útočníkom skúsený korzár Dragut (turecky Turgut Reis). Prevzal velenie osmanských vojsk a prerušil nočné zásobovanie St. Elma. Vedel, že útoku na St. Elmo bol chybou, ale rozbehnutú akciu nemohol prerušiť. Osmani každý deň vypálili na pevnosť asi 7 000 delostreleckých nábojov. Pevnosť sa pomaly rozpadala. S príchodom leta stúpala teplota a urýchlil sa rozklad mŕtvych, čo prinieslo choroby - útočníci dostali úplavicu.
Útoky pokračovali celý mesiac a 23. júna 1565 napokon Osmani dobyli St. Elmo. Zajali deväť rytierov, piati Malťania preplávali cez záliv do St. Angelo, zvyšok posádky zahynul. Útočníci počas mesačného obliehania stratili 8 000 mužov (vrátane Draguta), čo bola približne štvrtina ich vojska, na druhej strane zahynulo asi 1 500 obrancov.[2]
Obrana pevností St. Angelo a St. Michael
[upraviť | upraviť zdroj]Osmanské vojská sa sústredili na dobytie miest Birgu a Senglea a ich pevností St. Angelo a St. Michael. Morálka útočníkov síce po dobytí St. Elma vzrástla, ale osmanskí velitelia vedeli, že to najťažšie ešte len príde. Ešte pred úplným obkľúčením Birgu sa podarilo niekoľkým lodiam Maltézskeho rádu nepozorovane priplávať k brehu a vylodiť asi 600 vojakov zo Sicílie. V priebehu augusta sa útočníkom síce podarilo prelomiť hradby a niekoľko vojakov sa dostalo do mesta, turecký tábor však napadla menšia jazdecká jednotka z Mdiny a vďaka prekvapeniu spôsobila Osmanom značné škody. Situácia obrancov bola napriek tomu kritická. Veľmajster sa však odmietal stiahnuť do pevnosti a každým dňom očakával sľúbenú pomoc zo Sicílie.[1]
Osmanské vojská ustúpili
[upraviť | upraviť zdroj]Kresťanské posily zo Sicílie dorazili 7. septembra, keď sa vylodila flotila 11 000 mužov pod velením miestokráľa Sicílie García Álvarez de Toledo y Osorio. To bolo síce menej, ako zostalo v osmanskej armáde, tá však už vyčerpaná a demoralizovaná neúspechmi. Konečný stret oboch armád nastal o 4 dni neskôr a bolo to veľmi rýchle. Turecké jednotky boli príliš slabé, aby mohli klásť efektný odpor skúseným kresťanským bojovníkom, a tak sa bitka zvrtla v neorganizovaný ústup k tureckým lodiam a do konca 13. septembra 1565 všetky osmanské lode odplávali.
Turecké straty dosiahli 25 000 mužov, obrancovia prišli asi o 2 500 mužov. V nasledujúcich rokoch bolo maltské opevnenie zrekonštruované a vylepšené. Novopostavená pevnosť bola pomenovaná Valletta po veľmajstrovi rádu. Toto meno teraz nesie aj hlavné mesto ostrova. Rovnako ako v prípade obliehania Viedne, Veľké obliehanie Malty znamenalo zlom v prenikaní Osmanskej ríše ďalej do Európy. Po tomto neúspechu sa o dobytie ostrova Osmani už nikdy nepokúsili.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Rytíři z Malty zastavili expanzi muslimů do středozemí - Memento Historia - historii pamatuj [online]. www.memento-historia.cz, [cit. 2024-12-25]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c Malta 3/3 – „Hniezdo zmijí“ - Veľké obliehanie Malty - Vladimír Benčík - (blog.sme.sk) [online]. blog.sme.sk, [cit. 2024-12-25]. Dostupné online.
- ↑ GAVLÁK, Matej. Ako sedemsto rytierov ubránilo Maltu [online]. www.postoj.sk, [cit. 2024-12-25]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- TARABA, Luboš. Ta zatracená skála (obléhání Malty 1565). 2. vyd. Praha : Epocha, 2023. 344 s. ISBN 978-80-278-0125-1. (po česky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľké obliehanie Malty