1984 (román)
| 1984 | |
|---|---|
| Nineteen Eighty-Four | |
|
| |
| Autor | George Orwell |
| Pôvodný jazyk | angličtina |
| Krajina vydania | Spojené kráľovstvo |
| Dátum 1. vydania originálu | 8. jún 1949 |
| Literárny žáner | antiutopický román |
1984 (v origináli angl. Nineteen Eighty-Four – „Tisícdeväťstoosemdesiatštyri“) je antiutopický (dystopický) román anglického spisovateľa Georgea Orwella z roku 1949. Patrí medzi najvýznamnejšie literárne diela 20. storočia a najvýznamnejšie diela anglickej literatúry.
Román podáva príbeh Winstona Smitha, úradníka Ministerstva pravdy Oceánie, jednej z troch superštátov existujúcich na svete v roku 1984. Medzi politickými režimami týchto štátov fakticky neexistujú rozdiely – Oceánia je založená na ideológii angsoc („anglický socializmus“), Eurázia na neoboľševizme a Východoázia na tzv. uctievaní smrti, pričom všetky sú absolútnymi totalitami. V Oceánii neexistujú žiadne zákony, avšak totálna kontrola spoločnosti zaručuje štátostrane možnosť kruto potrestať kohokoľvek, kto by mohol ohroziť jej vládu či čo i len zapochybovať o režime. Samotná ľudská individualita je trestaná ako myšlienkový zločin. Spoločnosť je rozdelená na tri vrstvy – príslušníkov vnútornej strany, ktorí majú najväčšiu moc (hoci držiteľ reálnej moci nie je známy), príslušníkov vonkajšej strany, ktorí sú vykonávateľmi vôle vládcov (napr. úradníci ako Winston Smith) a na proletariát, teda nevzdelanú robotnícku vrstvu.
Dej románu
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!V roku 1984 je svet rozdelený na tri mocnosti: Euráziu, Východoáziu a Oceániu. V podstate sú všetky tri mocnosti rovnaké: vládne v nich tvrdá diktatúra, bieda a obyvatelia každej z mocností fanaticky nenávidia ľudí vo zvyšných dvoch. Všetky tri mocnosti sú neustále vo vojnovom konflikte, bojujú o tie územia, ktoré nepatria ešte žiadnej z nich a o konečné víťazstvo a vládu nad svetom, hoci sa to žiadnej z nich nemôže nikdy podariť. Hlavným hrdinom románu je úradník Winston Smith, ktorý žije v Oceánii, v Londýne. Na čele diktatúry tu stojí tzv. Veľký brat. Oficiálna ideológia sa nazýva Angsoc (pôvodne anglický socializmus) a jej ústredné heslá znejú:
Vojna je mier
Sloboda je otroctvo
Nevedomosť je sila
Životná úroveň sa stále zhoršuje. Winston pracuje ako úradník na Ministerstve pravdy, ktoré sa zaoberá manipulovaním všetkých článkov a historických dokumentov. Winstonovou prácou je meniť minulosť. Oceánia vedie striedavo vojnu s krajinami Eurázie a Východoázie. Ak sa zmení situácia, zo spojenca sa stal nepriateľ a z nepriateľa spojenec, Winston a ďalší úradníci prepisujú všetky články a dokumenty, ktoré v minulosti vyšli. Veľký brat totiž nikdy nemení svoje rozhodnutia, má absolútnu pravdu. Podobne sa prepisujú predpovede priemyslovej výroby, vojnového vývoja a pod. V skutočnosti sa nedá spoľahnúť na pravdivosť ani pri letopočte.
Winston sa nedokáže ubrániť myšlienkam na minulosť. Postupne začína pátrať, aký bol život pred nastolením diktatúry Strany a myslí si, že nebol taký, ako ho ukazuje oficiálna propaganda. Premýšľa o svojej matke a sestre, ktoré zmizli, keď bol malý chlapec. Začína si písať denník. Dobre ale vie, že ho na každom kroku aj v súkromí sleduje myšlienková polícia pomocou všadeprítomnej techniky. Rovnako ako všetkých ostatných členov Strany. Myšlienky proti Strane sú myšlienkový zločin, ktorý sa tvrdo trestá. A človeka môže prezradiť aj samotný výraz tváre, mimovoľný tik, či hovorenie zo spánku. Deti sú v straníckej organizácii vychovávané tak, aby pri najmenšom podozrení udávali svojich rodičov.
V priebehu deja sa do Winstona zamiluje jeho spolupracovníčka Júlia, o ktorej si Winston spočiatku myslí, že je fanatická obdivovateľka Strany a Veľkého brata. Láska sama osebe, aj sexuálna túžba, je ale myšlienkový zločin, preto sa obaja dôkladne skrývajú. S Júliou osamote a mimo dosahu techniky môže Winston hovoriť slobodne. Sú si ale od začiatku vedomí, že myšlienková polícia ich skôr či neskôr odhalí a zahubí.
Obyvateľstvo Oceánie sa rozdeľuje na členov Vnútornej strany, ktorí skutočne vládnu, členov Vonkajšej strany, ktorí pracujú pre štát a vykonávajú jeho vôľu (členom je aj Winston) a proletariát, ktorí tvorí 85% spoločnosti. Proletariát je považovaný za menejcenný, proletári žijú vo veľmi chudobných pomeroch, štát sa o nich nestará a necháva im relatívnu voľnosť. Pokiaľ sa medzi nimi neobjaví niekto, kto by sa mohol pre Stranu stať nebezpečný. Winstonovi a Júlia sa pridajú k opozícii, akejsi podzemnej organizácii, na ktorej čele stojí záhadný Emanuel Goldstein, proti ktorému vedie Strana sústavnú nenávistnú kampaň. Winstnovi sa do rúk dostane Goldsteinova kniha Teória a prax oligarchického kolektivizmu, ktorú však všetci nazývajú len Kniha. V nej sa Winston dozvedá ako celý systém funguje, ale nedozvie sa prečo svet vyzerá práve tak. Otázka prečo zostáva symbolicky nezodpovedaná v celom románe.
Nakoniec sú Winston aj Júlia zatknutí a odvedení do ciel Ministerstva lásky. Winston pri ťažkom mučení prezradí všetko čo vie a o veľa viac. Želá si zomrieť, ale nemá možnosť. Pýta sa sám seba aj svojich mučiteľov, čo od neho Strana ešte chce. Neskôr pochopí, že cieľom vôbec nie je dostať z väzňov informácie a potom ich popraviť. Strana chce úplné pokorenie a obrat myslenia o 180 stupňov. Chce od neho, aby úprimne miloval Veľkého brata a bez hraníc mu veril. To sa zdá celkom nemožné. Ale surovosť premyslene kombinovaná s vľúdnym dohováraním a obdobiami pokoja nakoniec vedie k cieľu (svoju úlohu hrá iste aj Štokholmský syndróm). Winston v okamihoch vrcholnej hrôzy prestane dokonca aj milovať Júliu a je celkom pokorený.
Potom sa väzeň prekvapivo ocitá späť na slobode. Ale už je iným človekom. Znovu je zamestnaný na Ministerstve pravdy a dokonca lepšie platený. Myšlienková polícia už sa o neho nezaujíma a jeho by ani nenapadlo proti niečomu protestovať, ani len v myšlienkach. Stretáva sa aj s Júliou, ale aj ona ho zradila a je celkom podrobená. Winston si uvedomuje, že napriek všetkému teraz Veľkého brata miluje a ctí. Čitateľ ale vidí, že nie je isté ani to, že Veľký brat je žijúca osoba. Pravdepodobne aj Goldstein a jeho kniha sú premysleným dielom Strany.
Dej knihy sa odohráva v jednom roku, v krajine kde neplatia žiadne písané zákony a nie je kam utiecť. Ide o zobrazenie diktatúry, ktorá vládne tak efektívne, že si ľudia prestávajú uvedomovať iné možnosti, prestávajú myslieť. Vnímajú len heslá a priemyslovo vytváranú zábavu (romány, poéziu aj hudbu vytvárajú špeciálne stroje). Prakticky nikto už na spôsobe života, ktorý možno zhrnúť do niekoľkých hesiel, nevidí nič zlého. Kniha 1984 je ovplyvnená dobou svojho vzniku a priamo reaguje na totalitné režimy, ako komunizmus, fašizmus, pseudo-demokraciu, oligarchiu prípadne možné totalitné režimy v budúcnosti.
Manipulácia myslením, newspeak
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavnou témou románu je manipulácia. Totalitný systém potrebuje efektívne meniť minulosť a tá je určená dvomi vecami: hmatateľnými dokumentmi a ľudskými spomienkami. K manipulácii všetkých dokumentov slúži aparát Ministerstva pravdy, umožňuje kedykoľvek na objednávku zmeniť všetky záznamy o zvolenej udalosti či človeku na niečo iného. Možno napríklad nepohodlnú osobu tzv. evaporovať, čo znamená vymazať z existencie. Zničiť všetky zmienky o tom, že existovala, aj o samotnej evaporácii. To by ale na úplnú zmenu minulosti nestačilo, je potrebné vymazať aj nehmotné spomienky, zmanipulovať aj myšlienky. Ku kontrole kolektívneho myslenia existuje v Oceánii postupnosť prepracovaných techník, najmä tzv. doublethink, po slovensky dvojité myslenie. Doublethink je schopnosť udržať pohromade dve celkom protikladné informácie a zároveň obidvom pevne veriť. Musí to byť vedomý proces, pretože vyžaduje inteligenciu, ale zároveň musí byť nevedomý, pretože lož nie je prípustná, Strana neklame. Samotné používanie slova doublethink vyžaduje túto schopnosť. Iným príkladom použitia môžu byť názvy ministerstiev. Každý vie, že v priestoroch Ministerstva lásky (v newspeaku Lamini) sú cely a mučiarne pre politických väzňov, Ministerstvo pravdy (Pramini) sa programovo zaoberá klamaním, ekonomika Ministerstva hojnosti (Hojmini) vedie k hladomoru, Ministerstvo mieru (Miermini) riadi vojnu. Človek cvičený v doublethinku v tom ale nevidí spor. Je vnútorne presvedčený, že evaporovaná osoba nikdy neexistovala, aj keď by išlo o vlastnú matku. A ak Strana hovorí, že Eurázia je úhlavný nepriateľ Oceánie, potom bola nepriateľom odjakživa bez ohľadu na klamnú spomienku, že ešte pred 10 minútami bola spojencom.
Od radového obyvateľstva Oceánie sa vyžaduje, aby úprimne jasalo nad prácou Strany a zo srdca nenávidelo jej nepriateľov, ale zároveň o ničom moc nepremýšľalo. Všetky ľudské emócie, city a potreby sú programovo presmerované na iné ciele v súlade s ideológiou. Jedným z nástrojov k upevneniu pravoverného myslenia je newspeak, jazyk umelo vytváraný špeciálnym oddelením Ministerstva pravdy. Do budúcnosti má v Oceánii celkom nahradiť angličtinu, ktorej sa hovorí oldspeak. Cieľom je zjednodušenie jazyka natoľko, aby ideologicky neprijateľné myšlienky nebolo možné ani slovne vyjadriť, prípadne aby pôsobili absurdne už na prvý dojem. Všetky vedľajšie významy slov sú potláčané, slovná zásoba zredukovaná na potrebné minimum, citové zafarbenie majú len výrazy podporujúce Angsoc a odsudzujúce jeho nepriateľov. Podrobnejšie pozri heslo newspeak.
Dostupnosť textu
[upraviť | upraviť zdroj]Originálny text je rovnako ako väčšina Orwellovej tvorby dostupný online v mnohých kópiách, keďže je public domain v Rusku, Kanade a Austrálii. Na internete sa vyskytuje aj český preklad Evy Šimečkovej s doslovom Milana Šimečku.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Etext románu na Project Gutenberg of Australia (na Slovensku nie je legálne ho distribuovať)