Alaviti
| Súčasť série článkov na tému |
| Islam |
 |
| Viera a praktiky |
| Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita |
| Hlavné osobnosti |
| Mohamed Abú Bakr as-Siddík |
| Texty a zákony |
| Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda |
| Vetvy islamu |
| Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja) |
| Sociopolitické aspekty |
| Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus |
| Pozri aj |
| Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame |
Alaviti alebo alawiti[1] sú moslimská náboženská skupina, ktorá patrí do šiitskej vetvy islamu. Alaviti žijú najmä v Sýrii, Turecku a Libanone. Nie sú identickí s alevitmi. Vo svete žijú približne 3 milióny alavitov.[2] Väčšina sunnitov ich vníma ako kacírov, ani mnohí šiiti im nie sú priaznivo naklonení.[2] Niektoré ich obrady sa prelínajú s kresťanskými.[2] Pre svoju vieru boli dlho perzekvovaní vládcami Sýrie, až pokým sa v roku 1970 nedostal k moci alavit Háfiz al-Asad, otec Baššára al-Asada. Ten prevzal moc po svojom otcovi v roku 2000.
Alaviti dnes predstavujú 13 percent sýrskej populácie (žijú najmä na západe Sýrie).[3] Uplynulých 50 rokov dominovala politickému systému elita vedená rodinou Asadovcov. Počas prebiehajúcej sýrskej občianskej vojny je ich vláda vystavená značnému tlaku.
Vierouka a dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Alavizmus je vetvou šiitskeho islamu, rešpektuje šaríu a implementujú jej závery podľa interpretácie šiesteho šiitskeho imáma Dža'fara as-Sádika, ktorý je najvplyvnejším šiitskym náboženským vykladačom.[3] Podobne ako drúzi aj alaviti veria v reinkarnáciu.[3] Nezakazujú pitie alkoholu.[3]
V Sýrii predstavujú po sunnitoch druhú najväčšiu náboženskú skupinu (13 %).[3] Osmani s nimi zaobchádzali ako s nemoslimami, podobne ako židia či kresťania museli platiť náboženskú daň.[3] Po povstaniach proti Osmanom v rokoch 1806, 1811 a 1852 dostali obmedzenú samosprávu.[3] Po prvej svetovej vojne bol v roku 1922 francúzske mandátne územie rozdelené na štyri štáty, vrátane Štátu alavitov.[3] Zjednotenie štátov do Sýrie pre nich znamenalo obavy z prevahy sunnitov v politike.[3] Alavitskí dôstojníci zohrali v prevratoch v roku 1963 a 1966 kľúčovú rolu.[3] Ich význam razantne stúpol až po nástupe Háfiza al-Asada.[3] Ten v roku 2000 prenechal vládu synovi Bašárovi.[3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Rozšírenie Alavitov v Levante -
Mapa zobrazujúca štáty vo francúzskom mandáte, roky 1921 – 22 (Štát alavitov vyznačený fialovo) -
Zástava Štátu alavitov (1920 – 1936) -
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ alawiti. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 23.
- ↑ a b c The sword and the word [online]. Economist, [cit. 2013-05-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l SYRIA-REPORT: Muslim Alawites: A Profile [online]. Middle East Reporter, 2011-11-26, [cit. 2013-05-16]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alaviti
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alawites na anglickej Wikipédii.