Chlorid ortutnatý
| Chlorid ortutnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | HgCl2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | Chlorid ortuťnatý | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Biela kryštalická alebo práškovitá látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 271,5 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 271,5 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 276 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota sublimácie | 302 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 5,44 g/cm³ (25 °C) 4,44 g/cm³ (280 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 4,66 g/100 ml (0 °C) 5,43 g/100 ml (10 °C) 6,59 g/100 ml (20 °C) 7,30 g/100 ml (25 °C) 8,14 g/100 ml (30 °C) 10,20 g/100 ml (40 °C) 13,52 g/100 ml (50 °C) 17,77 g/100 ml (60 °C) 31,13 g/100 ml (80 °C) 55,41 g/100 ml (100 °C) v polárnych rozpúšťadlách: Metanol 25,2 g/100 ml (0 °C) 51,5 g/100 ml (20 °C) 141,6 g/100 ml (40 °C) 166,7 g/100 ml (60 °C) Etanol 42,5 g/100 ml (0 °C) 47,1 g/100 ml (20 °C) 55,3 g/100 ml (40 °C) Pyridín 15,1 g/100 ml (0 °C) 25, 2 g/100 ml (20 °C) Acetón Kyselina octová Dioxán v nepolárnych rozpúšťadlách: Benzén Sírouhlík | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia topenia | 70,7 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia varu | 213 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia rozpúšťania | 249 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | -230,1 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 140,02 J K-1 mol-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | -182,2 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 0,273 J K-1 g-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 7487-94-7 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 1624 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 231-299-8 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | OV9100000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Chlorid ortutnatý (HgCl2) je bezfarebná kryštalická alebo práškovitá látka, zlúčenina chlóru a ortute, v ktorej je oxidačné číslo ortute II.
Výroba
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid ortutnatý sa vyrába zahrievaním síranu ortutnatého s chloridom sodným, pričom vzniknutý chlorid ortutnatý z reakčnej zmesi sublimuje:
- HgSO4 + 2 NaCl → HgCl2 + Na2SO4
Priemyselne sa vyrába väčšinou priamou reakciou plynného chlóru s kovovou ortuťou za zvýšenej teploty:
- Hg + Cl2 → HgCl2
alebo pôsobením chlóru na chlorid ortutný:
- 2 HgCl + Cl2 → 2 HgCl2
Vo vodnom roztoku tvorí s chloridmi komplexné soli, napr. HgCl2 + 2 NaCl → Na2[HgCl4]
Chlorid ortutnatý je ľahko prchavý. Ako v parách, tak v kryštalickej mriežke sa nachádzajú trojatómové molekuly, v ktorých sú na jeden atóm ortute viazané kovalentnými väzbami dva atómy chlóru. Preto vo vodnom roztoku sa len veľmi málo disociuje.
Chlorid ortutnatý je rozpustný vo vode, najmä horúci, ale ešte lepšie je rozpustný v organických rozpúšťadlách: v metanole, etanole, glycerole, dietyléteri, benzéne a i.
Je to veľmi prudký jed, ktorý zasahuje predovšetkým pečeň a obličky. Môže sa vstrebávať aj kožou. Minimálna smrteľná dávka LDLo je u človeka približne 20 mg/kg. Bola preukázaná aj jeho teratogenita. Je nebezpečný pre životné prostredie, predovšetkým vodné organizmy, kde veľmi dlho pretrváva a veľmi ťažko sa likviduje. Podobne ako iné zlúčeniny ortuti sa hromadí v zasiahnutých organizmoch a vstupuje tak do potravinového reťazca, čím sa môže dostávať až do ľudskej potravy a spôsobovať chronické otravy.
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid ortutnatý sa predtým používal ako dezinfekčný prostriedok v prípadoch, keď nešlo o priamy kontakt s človekom alebo zvieratami. Dnes vzhľadom k značnému riziku pre človeka i životné prostredie sa jeho použitie obmedzuje. V medicíne sa používa ako zložka fixačných činidiel v histológii (napr. Zenkerovo činidlo). Používal sa tiež ako impregnačné činidlo dreva proti hnilobe (napr. u železničných podvalov). Bol pravdepodobne použitý ako jed pri domnelej vražde astronóma Tycha Braha 24. októbra 1601 v Prahe.
Podobné látky
[upraviť | upraviť zdroj]- Bromid ortutnatý
- Fluorid ortutnatý
- Jodid ortutnatý
- Chlorid kademnatý
- Chlorid ortutný
- Chlorid zinočnatý
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid rtuťnatý na českej Wikipédii.