Mramor
| Mramor | |
 | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kalcit |
| Akcesórie | grafit, limonit, hematit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | zrnitá, celistvá, šmuhovaná, žilkovitá, brekciovitá, hľuznatá |
| Farba | biela, šedá |
Mramor alebo kryštalický vápenec je premenená hornina skladajúca sa z 95 % kryštálov karbonátov, najčastejšie kalcitu (CaCO3). Zvyšných 5 % tvoria rôzne silikáty, ílovité hmoty, limonit, grafit, prípadne aj ďalšie minerály a organické látky, ktoré zafarbujú pôvodne biely mramor.
V technickej praxi termín mramor poukazuje na akékoľvek dobre opracovateľné a leštiteľné karbonátové horniny[1]. Termín zaviedol podľa gréckeho výrazu marmaros (iskrivý) v roku 320 pred Kr. Theofrastos z Eresu[2].
Zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Podstatnou minerálnou zložkou sú kryštály kalcitu, resp. dolomitu. Ak pôvodný karbonát obsahoval prímes ílovej hmoty, tá sa pri metamorfóze mení na sľudy a Ca - Al kremičitany (epidot, diopsid, aktinolit a iné). Bežná je tiež prímes kremeňa, chalcedónu, grafitu, hematitu, pyritu, limonitu, tremolitu, wollastonitu a ďalších minerálov[3]. Z vedľajších súčiastok sú zastúpené amfiboly, chlority, Mg-sľuda (flogopit), plagioklasy, Mg-olivín, serpentín, zoizit, Ca-granát a ďalšie. Akcesórie tvoria kremeň, granát, sericit, magnezit, magnetit, titanit a iné[4]. Minerály ako kremeň, albit, sericit, epidot-zoizitové minerály, chlorit a tremolit indikujú premenu do fácie zelených bridlíc. Pri metamorfóze vyššieho stupňa a vhodnom chemizme vznikajú minerály ako wollastonit, forsterit, diopsid, tremolit, flogopit alebo plagioklas[5].
Textúra býva všesmerná i rovnobežná. Štruktúra je zreteľne zrnitá, od jemných až po hrubozrnné odrody. Pri väčšom obsahu sľudnatých minerálov je i šupinatozrnitá. Sfarbenie majú biele, svetlé, sivé, žltkasté, červenkasté, nazelenalé, modrosivé až čiemosivé (od grafitu). Chemické zloženie kryštalických vápencov sa podobá organogénnym vápencom, z ktorých premenou vznikli[4]. Zelené sfarbenie spôsobujú kremičité minerály obsiahnuté vo vápenci s vysokým obsahom horčíka. Ak mramor obsahuje väčšie množstvo Ca a Mg kremičitanov, možno ho považovať za erlán[2].
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Mramor môže vznikať regionálnou, no nezriedka aj kontaktnou premenou (tzv. kontaktné mramory) usadených vápencov (prípadne i dolomitu, magnezitu alebo sideritu). Môže tiež vzniknúť metamorfózou staršieho mramoru. Tento proces zapríčiňuje úplné prekryštalizovanie pôvodnej horniny alebo minerálu. Teplota a tlak väčšinou zničia všetky usadeniny v pôvodnej hornine. Čistý biely mramor vznikol metamorfózou veľmi čistého vápenca.
Druhy mramoru
[upraviť | upraviť zdroj]V technickej praxi sú zaužívané niektoré označenia typov mramorov. Nie sú záväzné, ani založené na petrografických vlastnostiach, často sa nimi označujú aj celkom odlišné horniny, alebo mramory s podobnými vlastnosťami, ale z odlišných oblastí.
- Kararský mramor má čistú bielu alebo modro-šedú farbu. Je nazvaný podľa miesta výskytu, talianskeho mesta Carrara.
- Šternberský mramor má bielu farbu, ťaží sa v Česku.
- Čierny mramor sa ťaží hlavne v Poľsku a Írsku.
- Červený mramor sa ťaží v Rumunsku.
- Sivý mramor vzniká z čistého vápenca v metamorfných aureolách vyvretých hornín.
- Ónyxový mramor je na hranách priesvitný, vyskytuje sa vo viacerých farbách. Z petrografického hľadiska ónyxový mramor nie je mramor, ale travertín.
Výskyt mramoru na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]
Na Slovensku sa vyskytujú viaceré druhy mramoru. V Ochtinej sa vyskytuje biely mramor. V jeho formácii je vyvinutá i Ochtinská aragonitová jaskyňa. Na Liptove je z oblasti Iľanovskej doliny a z Gemera pri Turni nad Bodvou je známy tmavý mramor. Zo Západných Karpát je známy taktiež svetlý a ružovkastý, miestami páskovaný mramor triasového veku pri Tuhári neďaleko Lučenca – tzv. tuhársky mramor[4]. Tento mramor vznikol po prekrytí veporika južnejšími jednotkami po subdukcii Meliatského oceánu. Kryštalické vápence sa nachádzajú v Slovenskom rudohorí a v Malých Karpatoch. Kryštalické vápence sú známe z okolia Bacúcha, Šumiaca, Kráľovej hole, a z tzv. pliešovského ostrova uprostred neovulkanitov pri obci Pliešovce, v okolí Banskej Štiavnice[4]. Z pásma jadrových pohorí sú mramory známe z niektorých lokalít v pohorí Tribeč.
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Mramor sa používa po vyleštení ako obkladový kameň, prípadne ako sochársky materiál. Vyrábajú sa z neho náhrobné kamene. Menej kvalitný mramor sa po podrvení používa na výrobu vápna alebo ako stavebný kameň, či ako drvina pri meliorácii[4]. Čisté mramory sa môžu používať ako plnidlo v gumárenskom priemysle. Pre obkladové účely je dôležitá najmä jeho farba, dostatočná pevnosť a ťažiteľnosť v neporušených blokoch. Musí sa dať dobre opracúvať a leštiť[3]. Tektonická porušenosť hornín Západných Karpát v dôsledku alpínskej orogenézy, nedovoľuje významnejšie použitie miestneho mramoru na sochárske a dekoračné účely.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ http://www.geology.cz (Online) prístup: 17.10.2008
- ↑ a b http://www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup: 17.10.2008
- ↑ a b Veľký, J. a kolektív, 1979; Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 631 - 632
- ↑ a b c d e http://www.mineraly.sk (Online) prístup: 17.10.2008
- ↑ Krist, E., Krivý, M., 1985; Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
Ďalšie zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému mramor.