Preskočiť na obsah

Pioneer 11

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pioneer 11
PrevádzkovateľUSA, NASAAmes Research Center
VýrobcaUSA, TRW
Typ misie planetárna sonda
Dátum štartu6. apríl 1973
KozmodrómCape Canaveral
Nosná raketaAtlas Centaur D1-A Burner 2
Zánik-
COSPAR ID1973-019A
Kat. číslo6421
Hmotnosť259 kg

Pioneer 11 (alternatívne názvy Pioneer G a Pioneer-Saturn) bola americká planetárna sonda, určená na prieskum Jupitera, Saturnu a vonkajších oblastí slnečnej sústavy. Stala sa prvou kozmickou sondou skúmajúcou planétu Saturn.

Rotáciou stabilizovaná sonda nesie prístroje na meranie magnetických polí, slnečného vetra, kozmického žiarenia a mikrometeoroidov a to:

  • trojosí héliový magnetometer;
  • súbor piatich detektorov na meranie zloženia a energetického spektra nabitých častíc;
  • štyri ďalekohľady na detekciu meteoroidov a asteroidov;
  • impaktný plynový detektor mikrometeoroidov s hmotnosťou väčšou ako 1 ng;
  • súbor piatich detektorov na registráciu nabitých častíc v radiačných pásoch Jupitera a Saturnu;
  • súbor siedmich Geigerových detektorov na detekciu kozmického žiarenia;
  • súbor troch polovodičových detektorov kozmického žiarenia;
  • analyzátor plazmy na meranie jej teploty a iónového zloženia;
  • ultrafialový fotometer na štúdium chemického zloženia atmosfér Jupitera a Saturnu;
  • rastrujúci fotopolarimeter na snímkovanie Jupitera, Saturnu, ich mesiacov a zodiakálneho svetla v dvoch farbách;
  • dvojkanálový infračervený rádiometer na meranie teplôt a chemického zloženia atmosféry planét a povrchu mesiacov.
Doštička na palube sondy nesie posolstvo pre prípadné mimozemské civilizácie. Zobrazuje muža a ženu a udáva polohu Zeme v Galaxii voči niekoľkým pulzarom.

Väčšina prístrojov a elektronického vybavenia sondy je umiestnená v šiestich skriniach tvoriacich trup sondy tvaru nízkeho šesťbokého hranolu. Na jeho hornej podstave je umiestená veľká parabolická anténa s priemerom 2,74 m slúžiaca na spojenie s pozemskými stanicami. Elektrickú energiu dodávajú štyri rádioizotopové generátory SNAP-19 s maximálnym výkonom 155 W, zavesenými po dvojiciach na dvoch výklopných ramenách. Pre dolaďovanie orientácie a korekcie dráhy je vybavená šiestimi malými raketovými motorčekmi. Na boku jednej skrine s elektronikou je umiestnená plaketa s posolstvom iným civilizáciám, ktorú navrhol Carl Sagan.

Priebeh letu

[upraviť | upraviť zdroj]

Po štarte zo Zeme prekonala sonda Pioneer 11 ako druhé pozemské teleso pás asteroidov. Vzhľadom na to, že jej predchodkyňa, sonda Pioneer 10, preletela radiačnými pásmi Jupitera bez poškodenia a splnila všetky úlohy pri pozorovaní Jupitera a jeho mesiacov, bolo začiatkom roka rozhodnuté, zacieliť sondu Pioneer 11 bližšie k planéte a využiť gravitačného manévru v jeho blízkosti na zacielenie ďalšieho letu k planéte Saturn. Potrebná korekcia dráhy sa uskutočnila 19. apríla 1974.

Pozorovanie planéty Jupiter a jej okolia sa začalo 25. novembra 1974. K najväčšiemu priblíženiu k Jupiteru došlo 3. decembra 1974, keď sonda preletela vo výške iba 42 828 km nad hladinou mrakov. Pozorovanie planéty Jupiter a jej okolia skončilo 9. decembra 1974.

Po štyriapolročnom prelete medziplanetárnym priestorom dorazila sonda Pioneer 11 ako prvé ľudskou rukou vyrobené teleso do oblasti Saturnu. Štúdium tejto planéty a jej okolia sa začalo 2. augusta 1979. Po riskantnom, ale úspešnom prelete rovinou Saturnových prstencov 31. augusta 1979 (hrozilo možné nebezpečenstvo zrážky s časticami týchto prstencov, ktoré mohli sondu ťažko poškodiť) sonda v ten istý deň preletela pericentrom saturnocentrickej dráhy vo výške 21 400 km nad hladinou mrakov. Sledovanie planéty sonda ukončila 15. septembra 1979.

Priblíženie k ďalším planétam slnečnej sústavy už nebolo možné. Sonda 23. februára 1990 prekročila dráhu planéty Neptún, ale tá sa nachádzala na inom mieste priestoru.

Vzhľadom na slabnúce energetické zdroje sondy s ňou NASA ukončila pravidelné spojenie 30. septembra 1995. Posledné slabé signály boli ešte zachytené v novembri toho istého roku. V tej dobe sa Pioneer 11 nachádzal za dráhou Pluta a mieril k hviezde λ Aql v súhvezdí Orla. K nej by mala sonda doraziť asi za 4 milióny rokov.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy