Kráľ Lear

Kráľ Lear je divadelná hra – tragédia z dielne Williama Shakespeara, ktorá opisuje tragický osud kráľa Británie a jeho troch dcér. Odohráva sa v predkresťanskom Anglicku, pred rokom 597. Vznikla v rokoch 1605 – 1606^[1].

Koncom 20. storočia sa objavila hypotéza, ktorá tvrdí, že Kráľ Lear má dve autonómne textové podoby.

Názov z prvého fóliového vydania z roku 1623: The tragedie of King Lear.

Próza 25%, verš 75% (z toho rýmovaný verš 7%)

Miesto deja: Anglicko

Text: prvé fólio - napísané 1610, vytlačené 1623; prvé kvarto - napísané 1605 – 1606, vytlačené 1608

Obsadenie

Lear – kráľ Británie
Goneril – najstaršia dcéra
Regan – mladšia dcéra
Cordelia – najmladšia dcéra
Burgundský vojvoda – nápadník najmladšej dcéry (Burgundsko nepatrilo pod Francúzsko)
Francúzsky kráľ – nápadník najmladšej dcéry
Kent – gróf z Kentu
Gloucester – gróf z Gloucesteru
Edmund – nemanželský syn Gloucestera
Edgar – legitímny syn z manželstva Gloucestera
Vojvoda z Albánska (škótsky) – manžel Goneril
Cornwall – vojvoda – manžel Regan
Oswald – šafár
Šašo – dôvtipný zabávač kráľa

Hlavné postavy

Kráľ Lear – na základe naivných predstáv o budúcnosti kráľovstva sa starnúci a unavený panovník dobrovoľne zbaví kráľovského postavenia a majetku. Prichádza nielen o podporu rytierov, ale i o dcéry, ktoré zomierajú pod ťarchou jeho kráľovských rozhodnutí. Vyštvaný dcérami získava kráľ predstavu o skutočnej ľudskej núdzi.
Goneril a Regan - najstaršie dedičky kráľovstva, pod tlakom okolností a s pomocou manželov, nezvládajú spravovanie kráľovského majetku podľa predstáv otca a v boji o postavenie a vďaka osobným záujmom prichádzajú o život.
Cordelia – nevypočítavá a vydedená najmladšia dcéra, zachraňujúc otca, zomiera rukou kata
Gróf z Gloucesteru a gróf z Kentu – oddaní šľachtici kráľa Leara.
Edmund a Edgar– nevlastní bratia a synovia grófa z Gloucesteru, ktorý podobne ako Lear dáva prednosť pretvárke pred realitou.
Šašo – chudobný chlapec, ktorý si zarába na živobytie divadlom pre kráľa.

Dej

Starnúci kráľ Lear, s početným vojskom, zvoláva britskú šľachtu, aby rozdelil kráľovstvo dcéram. Jeho jedinou požiadavkou je, aby mu všetky, na znak úcty, prejavili verejne svoju náklonnosť. Kráľovstvo rozdelí medzi dve vydaté staršie (Goneril a Regan) dcéry. Najmladšiu (Cordeliu) vydedí, pretože odmietne odpovedať a z pytačov, ktorí sa uchádzali o jej ruku si ju odvádza francúzsky kráľ.

Gróf z Gloucesteru predstaví grófovi z Kentu svojho nemanželského syna Edmunda, ktorý nie je legitímnym dedičom a ktorý pripraví svojho brata a dediča Edgara ľsťou o náklonnosť otca a Edgara prinúti k úteku.

Kráľ Lear čelí na dvore Goneril sporom a odmietajúc podmienky najstaršej, ktorá žiada, aby prepustil päťdesiat rytierov, odchádza k druhej dcére. Ale ani Regan nezvládla ťarchu spojenú s vládnutím a starosťou o otcov sprievod.

Nelegitímny Edmund predstiera napadnutie dedičom Edgarom a oklamaný otec pripraví nevinného syna o všetko.

Opustenému Learovi ostáva iba šašo a verný šľachtic gróf z Kentu a Cordelia, ktorá sa vylodí tajne v Doveri s francúzskym vojskom. Zúfalý Lear prichádza postupne o ochranu rytierov i o rozum v chatrči na vresovisku, kde sa stretáva s úbožiakom Tomom (prezlečený Edgar) a spolu s prostorekým šašom a grófom z Kentu tragikomicky komentujú udalosti a následky rozhodnutí.

Gróf z Gloucesteru presviedča grófa z Kentu, aby zúboženého Leara odviedol pod ochranu Cordelie. Za záchranu Leara a za vylodenie francúzskeho vojska ho Regan s manželom Cornwallom mučením pripravia o zrak. Gróf z Gloucesteru vyhľadáva smrť, ktorej sa dovoláva u svojho vydedeného, túlajúceho sa syna Edgara, prezlečeného za úbožiaka Toma, ktorý zinscenuje otcovi nevydarený pád z útesov.

Lear sa neveriacky stretáva s Cordeliou, ktorá odchádza s Francúzmi bojovať proti Britom. Po prehre Cordelia s Learom padnú do zajatia.

Goneril otrávi sestru a jej manžel, vojvoda albánsky sa dozvie o spiknutí od kapitána stráže Oswalda. Edmund má bojovať o svoj život s vojvodovým rytierom a o ten príde v súboji s Edgarom.

Všetky Learové dcéry sú mŕtve. Prvú otrávili, druhá spáchala samovraždu a najmladšiu dal popraviť Edmund.

Gróf z Gloucesteru zomiera zo žiaľu z uväznenia panovníka Leara a ten zomiera nad popraveným telom dcéry Cordelie. Nažive ostáva Edgar, vojvoda z Albánska (Škótska) a gróf z Kentu, nesúci „tiaž tejto pochmúrnej doby“.

Genéza

Shakespeare vzal dej z desať rokov starej anonymnej: Skutočnej kronikárskej histórie o kráľovi Leirovi a rozšíril ho o paralelné pásmo Gloucestera a jeho dvoch synov. Pôvodná hra o Leirovi nebola tragédia. Zavrhnutá Cordella sa v nej stala francúzskou kráľovnou. Staršími dcérami podvedený Leir priplával za more za Cordellou.V jeho mene vtrhlo francúzske vojsko do Británie. Francúzsky kráľ porazil vojsko Cornwalla a Cambria, manželov starších dcér a Leira dosadil späť na trón.

Kráľ Lear vznikol medzi 1603 (vydaním protijezuitskej knihy S.Harsnetta, z ktorej si Shakespeare požičal mená diablov „sužujúcich“ Leara) a 1606, kedy sa hral na dvore, v súvislosti s politickým úsilím Jakuba I. zjednotiť britské kráľovstvo na hlbšom základe, ako bola anglo-škotská personálna únia. Téma je bretónskeho pôvodu (Stuartovci pochádzali z Bretónska ) a dochovala sa zhruba v 50. verziách. Množsvo variácii nachádzame vo svetovom folklóre. U nás je najfrekventovanejšia rozprávka Soľ nad zlato.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kráľ Lear

Odkazy

↑ David Bevington, King Lear, play by Shakespeare.

Literatúra

SHAKESPEARE, William. Dílo. Překlad Martin Hilský. Vyd. 1. Praha: Academia, 2011. 1677 s. ISBN 978-80-200-1903-5, str. 1163
Alois Bejblík, Shakespearův svět, Praha 1979, 601/22/85.5 14/73 23-108-79, str. 97
Slovník svetových literárnych diel 2, Praha 1988, 01-097-88, str. 231

[1] David Bevington, King Lear, play by Shakespeare.

[1]